streda, 25. augusta 2010

Vzdušné zajatie nad západnými Čechami

Lt. Norbert Hannig lietal za vojny u II./JG 54 na východe. Na jar roku 1944 bol prevelený k 1. Staffel Erg.JGr. Ost ako inštruktor lietania. O tejto jeho etape leteckej kariéry sa ešte zmienime, nakoľko mala súvislosť s leteckými bojmi nad Československom. Koncom vojny bol vybraný k preškoleniu na Me 262. Prešiel od JV 44 k I./ JG 7, ktorá sídlila v Prahe. Časť jeho spomienok, ktoré publikoval v knihe (viď koniec príspevku) sa venuje aj posledným dňom vojny.


„Z Prahy sme po vypuknutí pražského povstania lietali proti povstalcom. Efekt 30 mm kanónov bol devastujúci. Nákladiaky sa jednoducho rozpadali a ich časti boli vyhadzované do povetria. Barikády v uliciach sa rozpadali na kusy.

Dňa 6. mája 1945 sme sa presunuli do mesta Saaz (Žatec), bližšie k nemeckým hraniciam. Odtiaľ som letel aj poslednú misiu proti povstalcom a Vlasovcom v Prahe. Poobede 7.5.1945 si zvolal Kommandeur celú skupinu a povedal nám, že bola podpísaná kapitulácia a vojna sa skončila. Skupina sa začala okamžite pripravovať na cestu do Nemecka. Obrátil sa k nám pilotom a povedal: „Tí, ktorí ste leteli poslednú misiu si môžete ponechať stroje, a preletieť ich do východného Nemecka, a vzdať sa západným spojencom“.

Zbalil som si nutné veci do jedného ruksaku, a pobral sa k svojmu lietadlu. Avšak neznámy Oberleutenant už sedel v kokpite a keď som podišiel bližšie vysvetlil mi, že ja do Sliezska môžem ísť na jeho motorke BMW, a on do Hannoveru o má ďalej. Tak som s ním uzavrel obchod – Me 262 za motorku BMW.

O 16:00 hod. som vyrazil s konvojom smer Podbořany. V meste sme ostali v zápche visieť, a vtedy som opäť zmenil môj dopravný prostriedok. Motorku som vymenil za miesto v nákladiaku. Soféra som presvedčil, aby ma zaviezol smerom do Karsbadu. Tam som vysadol a našiel cestu na miestne letisko. Na okraji plochy ležalo mnoho vrakov lietadiel všetkých typov. Avšak moju pozornosť upútala pätica vedľa seba zaparkovaných Fieseler Storchov. Po priblížení a bližšej obhliadke som na moje prekvapenie zistil, že sú plne natankované. Skúsil som dvere, a jeden z nich nebol zamknutý, a kľúče mal v zapaľovaní. Poobzeral som sa či ma niekto nesleduje, vhodil ruksak za sedadlo, a začal rolovať na dráhu. Toto bolo lepšie ako nákladiak, motorka alebo taxík. Vzlietol som a zamieril na západ do Nemecka.

Bol som vo vzduchu asi 20 minút, keď sa vedľa môjho okna objavil olivovo sfarbený kryt motora. Patril americkému Austeru. Krátky pohľad cez rameno odhalil prítomnosť druhého Austeru priamo za mnou. Nemohol som začať súboj, nemal som žiadne zbrane, a tak som len zamával krídlami. Pilot vedľa mňa urobil to isté a pod eskortou som onedlho pristál na letisku neďaleko mesta Eger (Cheb). Pristáli sme v perfektnej formácii, krídlo na krídle, s druhým Američanom tesne za mnou. Vypol som zapaľovanie, vystúpil a v jeho rodnej reči povedal, že chcem hovoriť s jeho veliacim dôstojníkom. Ten prišiel po chvíli. Oznámil som mu svoje meno, hodnosť a jednotku a vzdal sa do zajatia.“

Letisko Eger (Cheb) na konci vojny.

Preložené z knihy Hannig N.: Luftwaffe Fighter Ace, GrubStreet, 2009

utorok, 24. augusta 2010

Kartičky záchrany US letcov.

Výskok na padáku nad územím okupovanej Európy počas druhej svetovej vojny znamenal dostával spojeneckých letcov do nezávideniahodnej situácie. Preto sa štandardnou súčasťou výbavy stali aj pomôcky, ktoré mali pomôcť letcom v nepriateľskom zázemí. Okrem tradičných predmetov ako mapa Európy na hodvábe, nožíka a liekov medzi ne patrili aj kartičky, ktoré mohli zachrániť život preklenutím jazykovej bariéry.


pondelok, 2. augusta 2010

Našiel sa "The Tulsamerican"

Dňa 17.12.1944 bol počas bombardovacej misie na hornosliezske rafinérie Blechhammer a Odertal stratený bombardér B-24J-10-DT 42-51430 s trupovým číslom 24 a s prezývkou "The Tulsamerican" patriaci 461.BG a jej 765. squadrone. Stroj s posádkou 1/Lt. Eugene P. Forda bol poškodený paľbou nepriateľských stíhačov a letel na juh, pričom stále klesal. Pilot doletel až nad Jadran, kde sa bombardér už neudržal vo vzduchu a zrútil sa do vody. Pilot, navigátor a mechanik zahynuli.

Vo vodách Jadranského mora sa ťažko hľadá presné miesto, kde na dne leží havarovaný stroj a v ňom ostatky troch mužov. Chorvátskym historikom a potápačom sa to však podarilo. Potápač Darko Bojanic a môj priateľ, amatérsky historik a taktiež nadšenec potápania Zeljko Bocek (a ďalší) našli vrak US bombardéru. Nález oznámili a spolu s Chorvátsky úradom pre podvodnú archeológiu započali prehľadávanie vraku. Po asi dvoch rokoch hľadania našli dôkaz.


Dve fotky hore: Zeljko Bocek pod vodou a na suchu s identifikáciou lietadla "The Tulsamerican"

Miesto posledn0ho odpočinku troch letcov sa teda podarilo presne určiť, a doplniť mozaiku historických udalostí leteckej vojny nad Európou ale aj Československom. Držíme Chorvátskym kolegom palce a dúfame, že sa s nami podelia o ďalšie nálezy fotografickou cestou. (Aktuálne sa identifikuje neznámy Beaufighter ležiaci na dne morskom).


nedeľa, 1. augusta 2010

Historia Mustangu C.P. Goulda

Dňa 2.12.1944 musel nad Záhorím po mechanickej závade vyskočiť na padáku Cornelius P. Gould, pilot 332.FG. Jeho Mustang P-51 sériového čísla 42-106891 dopadol neďaleko obce Dojč.

O podobe stroja v čase, keď bol v užívaní 332.FG sa zatiaľ veľa nevie. Podľa niektorých materiálov mal prezývku "Falcon". Jedinou známou fotografiou je nižšie zverejnené foto C.P. Goulda v kokpite. Podarilo sa však zistiť viacero údajov z predošlej anabázy tohto lietadla.

North American Mustang P-51 sériového čísla 42-106891 pochádzal zo série B-15-NA v rozsahu výrobných čísiel 42-106739 až 42-106978. Jeho pravdepodobne prvé zaradenie k bojovej jednotke bolo k 325. Fighter Group.
V dňoch 1-11.6.1944 prebehla prvá Frantic Mission do ZSSR, na ktorej sa zúčastnilo asi 70 strojov 325.FG. Bol medzi nimi aj Lt. John M. Simmons, ktorý pilotoval práve tento stroj nesúci trupové označenie číslom "27". U 325.FG mal niesť Mustang pomenovanie "Jeane VII". To však nie je potvrdené fotografickou dokumentáciou.
Nedávno ma potešil priateľ a historik Ján Mahr, keď mi poslal fotografiu tohto stroja práve z uvedenej misie na Ukrajinu.


Po návrate, o dva dni neskôr dňa 13.6.1944 je evidovaná nehoda "nášho" Mustangu na základni Lesina v Taliansku. Pilot nehodu prežil, a stroj pravdepodobne tiež vyviazol bez vážnejších poškodení.
Svedčí o tom aj jeho ďalšia účasť v bojoch nad strednou Európou dňa 7.8.1944. Piloti 325.FG sa dostali počas plnenia si doprovodných úloh do stretu s nemeckými stíhačmi, letiacimi na Bf 109. Medzi šiestimi nárokmi na zostrel figuruje aj meno Lt. Simmonsa, ktorý na stroji "27" zostrelil Ju-88. (Viac o incidente zverejní Jan Mahr vo svojej pripravovanej knihe).

Na tomto mieste by som chcel uviesť aj opravu. V poznámkach pod čiarou v našej knihe "Konečná zastávka: Slovensko!" uvádzame chybne meno pilota ako Lt. Emmon. Ten lietal taktiež u 325.FG, avšak v inkriminovaný deň 7.8.1944 neletel.