pondelok, 25. októbra 2010

Spojenecký prieskum letísk na Slovensku

Spojenci neobišli Slovensko počas druhej svetovej vojny. Aj keď do roku 1944 sa aktivita letectiev neprejavila nad naším územím, letecká vojna (a nielen tá) sa neodvratne blížila k hraniciam Slovenska. Prvý prelet bombardérov 15.USAAF nad Slovenskom bol zaznamenaný 17.marca 1944, kedy 15.USAAF útočila na oblasť Viedne. Potom prišiel mesiac jún, a zazvonil budíček do vojnovej reality. Dňa 16.6.1944 bola po prvý krát bombardovaná Apolka v Bratislave.

V tej dobe sa začali spojenci zaujímať aj o letiská na územím Slovenska, v ich ponímaní v rámci Československa. Zatiaľ čo v Čechách a na Morave monitorovali letecké fotoprieskumy viacero letísk, na Slovensku sa spojenci zamerali len na pravdepodobne najfrekventovanejšiu základňu Malacky - Nový Dvor. Uvedená tabuľka uvádza dátumy hlásení a počty zaznamenaných strojov nepriateľského letectva na ploche letiska (prebrané z INTOPS Summaries). Ako možno vidieť z uvedeného prehľadu, najvyššia koncentrácia bola práve v deň bombardovania základne dňa 20.9.1944. Čiže mohlo sa jednať o pokus pomôcť SNP ,ako sa mnohokrát uvádza, ale v tom prípade prečo táto snaha neprišla skôr, už začiatkom septembra, keď ešte SNP malo nádej na úspech? Útok na letisko Malacky - Nový dvor bol len presne kalkulovaný zámer zničiť vysokú koncentráciu nepriateľského letectva a výcvikovej základne.

Fotografia letiska Malacky - Nový Dvor na základe ktorej sa naplánoval letecký útok dňa 20.9.1944

Letisko Malacky - spojenecký prieskum















dátum jednomot. dvojmot. bombardéry


14.07.1944 24 1 0
30.07.1944 9 1 0
08.08.1944 1 6 12
20.08.1944 4 12 14
22.08.1944 4 12 14
17.09.1944 25 2 51
20.09.1944 3 1 15
21.09.1944 2 1 12
26.09.1944 0 2 10
30.09.1944 2 1 23
13.10.1944 2 0 24
21.10.1944 1 0 24
30.10.1944 2 1 23
01.11.1944 10 1 17
20.11.1944 5 1 32
22.11.1944 15 0 30
11.12.1944 19 2 37
25.12.1944 19 2 37
26.12.1944 0 0 32
20.01.1945 0 0 50
10.02.1945 0 1 36
20.02.1945 2 4 23
15.03.1945 0 1 18
23.03.1945 0 0 2
01.04.1945 51 0 2

Na letisku Malacky sa v dobe sledovania spojeneckými lietadlami nachádzali dislokované nasledovné jednotky Luftwaffe: III. Kampfbeobachterschule 2 (?.43 - 28.12.44) Stab ZG 76 (11.7.44 - 20.7.44) I./ZG 76 (12.7.44 - 20.7.44) Stab KG 4 (12.44 - 2.45) I./KG 4 (20.12.44 - 17.2.45) 14.(Eis)/KG 27 (1.45 - 3.45) Stab II./NJG 100 (1.10.1944 - 2.45) 4./NJG 100 (12.44 - 2.45) 5./NJG 100 (3.10.44 - 2.45) 6./NJG 100 (3.10.44 - 2.45) I./JG 53 (31.3.45 - 2.4.45) I./SG 2 (31.3.45 - 2.4.45)
Messerschmitty Me 410 od II./ZG 76 rolujú na štart na letisku Malacky, leto 1944.
Zaujímavým faktom je začiatok záujmu 15.USAAF o letiská Piešťany a Trenčín v posledných mesiacoch vojny. Obe letiská sú spomenuté v INTOPS Summaries od polovice februára, resp. začiatku marca 1945. Sídlili na nich nemecké jednotky ako napríklad: I./SG 2 (25.3.45 - 31.3.45), I./SG 10 (2.45 - 3.45) a I./JG 53 (20.2.45 - 27.2.45, 25.3.45 - 31.3.45) dislokované v Piešťanoch a Stab a 1. Staffel NSGr. 10 (12.44 - 2.45) a 1./NAG 14 (12.44 - 3.45) dislokované v Trenčíne.
Letisko Piešťany - spojenecký prieskum


dátum jednomot. dvojmot. bombardéry
15.02.1945 15 0 0
20.02.1945 15 0 0
23.03.1945 2 0 0
Letisko Trenčín - spojenecký prieskum
dátumjednomot.dvojmot.bombardéry
11.03.19456018
16.03.1945606
Piešťany boli oslobodené 4.4.1944 a Trenčín bol oslobodený 10.4.1945.
Okrem týchto troch letísk, ktoré zaujali pozornosť spojeneckého prieskumu evidovala dňa 2.februára 1945 na Slovensku Luftwaffe aj ďalšie letiská, ktorými boli plochy v blízkosti obcí Rohožník, Sološnica, Modra, Budmerice, Vajnory, Neded, Veľký Grob, Veselé, Veľké Bírovce, Žilina, Zvolen, Nitra, Kvetoslavov, Vlčany, Kolárovo, Imeľ a Zemianska Olča.

štvrtok, 14. októbra 2010

Pojednanie na tému "My Baby"

Dnes som sa rozhodol uverejniť opravu k nami uverejnenému profilu bombardéra Boeing B-17G-20-BO "Flying Fortress", so seriálovým číslom 42-31473 (v knihe zle uvedené na kresbe s prehodenými číslami 4 a 7). Stroj patril k 2. bombardovacej skupine a jej 20. bombardovacej squadrone. Pred pridelením k 2.BG lietal u 301.BG . To dokazuje spodná ľavá fotografia. Na tejto fotografii je vidno typ bočného streliska [7] a zaujímavo zošúchaný alebo premaľovaný spodok výsostného znaku (i keď môže sa jednať aj o zašpinenie blatom...). Všimnite si vyššiu hranicu kamuflážnej Olive Drab (OD) farby na trupe.


Ďalšie zaujímavé znaky sfarbenia bombardéru sú vymenované v bodoch:
[1] - biela nábežná hrana chvostovej časti
[2] - žltá špička smerového kormidla
[3] - smerové kormidlo bez sfarbenia vo farbe OD
[4] - biele sloty na krídle sú otázne, mohlo sa jednať aj o odlesk. Nie je dokázané fotografiami používanie bielej farby na takéto označenie
[5] - časť žltého seriálového čísla
[6] - pomenovanie "My Baby" aj na ľavej strane trupu
[7] - bočné strelisko
[8] - absencia označenia zostrelu (v podobe svastiky nad nápisom "My Baby") na neskorších fotografiách ako je tomu v bode [9]. Dokazuje to aj menší počet odlietaných misií, ako je tomu v prípade [10], kde je vidno 65 znakov bômb znamenajúcich odlietané misie bombardéru.
Po upozornení Ferom Štellárom dopĺňame, že na prednej streleckej otočnej veži je medzi hlavňami zbraní nápis SHORTY bledou farbou.

Všeobecné informácie o posádke a havárii lietadla

utorok, 12. októbra 2010

Zomrel Allen L. Unger

Allen L. Unger (O-522732)
* 1921, + 10.10.2010

Od Emila Petra z Brazílie prišla emailom smutná správa o "poslednom lete" Allena Ungera. Zomrel po komplikáciách dňa 10. októbra 2010. Správa je overená rodinou Alla Ungera.

Do armády vstúpil dňa 27.8.1940 v hodnosti Private (18000356) v Kansase.


Dňa 13.9.1944 vzlietli stroje B-24 od 454. bombardovacej skupiny zo základne San Giovanni na svoju 117. akciu. Capt. Allen L. Unger, letiaci na stroji B-24J-1-FO 42-50570, bol v tento deň vo funkcii operačného dôstojníka perute (Squadron Operations Officer) zodpovedným za celú skupinu, tvorenú 42 lietadlami. Letel v čele celej formácie skupiny, kde leteli lietadlá 739.BS. Na palube lietadla Capt. Ungera sa nachádzal radar Mickey, ktorý v podmienkach zníženej viditeľnosti umožňoval posádke úspešne zamerať pozemný cieľ a naviesť na neho ostatné posádky. Bolo asi 11:28 hod. K cieľu sa približovali s otvorenými dverami na bombovnici, keď zrazu začala priehradná paľba flaku. V trupe lietadla sa objavilo mnoho dier a priamo pod motorom č.3 explodoval šrapnel. Poškodený motor sa posádke podarilo zapraporovať. Hydraulický systém bol znefunkčnený. Núdzovo odhodili bomby, stroj urobil obrat doľava a na príkaz kapitána posádka vyhádzala všetky prebytočné veci von z lietadla. Až po Rendezvous Point pokračoval vo vedení formácie. Potom však motor č.2 vypovedal svoju službu a nedal sa zapraporovať. Vtom istom okamihu motor č.1 stratil tlak paliva, znížila sa výkon a musel byť vypnutý a zapraporovaný. Poškodený bombardér sa nachádzal vo výške asi 4300 metrov. Avšak osud bol proti tomu, aby sa posádka bombardéru dostala bezpečne domov. Aj posledný z motorov, motor č.4 stratil tlak paliva a kapitánovi neostávalo nič iné, ako vydať rozkaz na opustenie paluby.


Pilot Allen Unger dopadol do vysokých stromov a zachytil sa padákom na konároch. Pri doskoku na zem z výšky utrpel zranenie chrbta a otvorenú zlomeninu ľavej nohy. Asi o hodinu ho našla skupina ôsmich až deviatich nemeckých vojakov. Ihneď bol prevezený na letisko Nový Dvor a odtiaľ do leteckej nemocnice 4/XVII vo Viedni, kde sa podrobil liečbe trvajúcej tri mesiace. Potom jeho púť pokračovala cez zotavovacie stredisko v Memmingene do zajateckého tábora v Moosburgu.


pondelok, 11. októbra 2010

Daryle R. Stuckey

Daryle R. Stuckey (O-715377)

* 10.5.1922, + 30.4.2009

Vstúpil do služby v letectve 10.8.1942 v hodnosti Private a číslom (15125812).

V júni 1944 naša posádka B-17 opustila USA aby sa pričlenila k 2. bombardovacej skupine. Zo zámoria do Európy neustále prúdili nové posádky a posily na doplnenie stavov bojových jednotiek. To bola úžasná ukážka podpory vedenia vojny spojencami zo strany USA: Naša posádka dostala úplne nový bombardér B-17 v Savannah, Georgia. Odtiaľ sme preleteli do Foggie, cez Newfoundland, Azory a severnú Afriku. Keď sme dorazili, nové lietadlo nám zobrali a na nákladiaku nás poslali k 2.BG sídliacej v mestečku Amendola. Dvojica starých farmárskych budov slúžila ako skupinové veliteľstvo. Veliteľom bol Col. John Ryan, ktorý sa neskôr stal Chief of Staff pre USAAF. (Pre niektorých bol známy aj ako „three finger Jack = trojprstý Jack“ pretože časť jednej z jeho rúk mu bola odstrelená).

Júl a august boli vzrušujúce mesiace. Spojenci zaklopali na dvere nemeckej Európy vo Francúzsku, tlak sa zvyšoval a pre nás to znamenalo lietať, lietať, lietať. Všetci sme kútikom oka pozorovali tabulu so zoznamom odlietaných misií každého z nás a tajne dúfali, že ukončíme turnus predpísaného počtu do Vianoc.

Pozícia Posádka Dátum Lietadlo Miss. Cieľ



Co-Pilot JFM 440725 238096 239 Linz AU
Co-Pilot GAQ 440726 46281 240 Wiener Neustadt AU
Co-Pilot JEH 440802 238087 244 Portes le Valence FR
Co-Pilot CER 440809 231815 248 Gyor HU
Co-Pilot CER 440812 231458 249 Savona area IT
Co-Pilot CER 440813 231877 250 Genoa IT
Co-Pilot CER 440818 238084 254 Ploesti RO
Co-Pilot DWT 440820 2102858 255 Oswiecim PO
Co-Pilot CER 440822 2107066 256 Odertal GE
Co-Pilot CER 440823 46350 257 Vienna AU
Co-Pilot CLH 440824 46359 258 Pardubice CZ
Co-Pilot CER 440825 297915 259 Brno CZ
Co-Pilot CER 440826 238084 260 Venzone Viaduct IT
Co-Pilot CER 440828 48108 262 Vienna AU
Co-Pilot JSC 440829 48043 263 Moravska Ostrava CZ

Koncom augusta 1944 sa udiali zmeny v Rumunsku. Prvý krát sme si to u 2.BG uvedomili v noci 30.8.1944. Zvyčajne bol medzi deviatou a desiatou hodinou večer zverejnený zoznam posádok, operujúcich na nasledujúci deň. To bolo znamenie ísť do postele a spať plytkým spánkom do asi 4 hodiny rannej. Divnou vecou tej noci bolo, že zoznamy obsahovali len 5 mien ako členov posádok – pilot a druhý pilot, navigátor, mechanik/strelec a rádio operátor/strelec. Toto bola výrazná zmena v našej každodennej rutine a my sme sa zamýšľali nad jej dôvodmi.

Odpovede sa nám dostalo ráno 31. augusta 1944. Našou úlohou bolo letieť na letisko Popesti, poľné letisko neďaleko Bukurešti v Rumunsku. Po pristátí sme každé lietadlo mali naložiť 25 Americkými zajatcami k evakuácii do Bari. Keď sme pri východe slnka prišli na vzlet k nášmu lietadlu, zistili sme že každý s bombardérov bol vybavený drevenou podlahou v oblasti bombovnice. Predletová príprava informovala, že Nemci sú na ústupe z Rumunska a Ruské vojská ešte nedorazili do oblasti. Bol čas len niekoľko dní uskutočniť evakuáciu našich ľudí.

Rumuni sa dokázali postarať o zajatcov počas ústupu Nemcov. Briefovali nás, že plán sa môže hocikedy zmeniť. Čakali sa komplikácie v okolí Bukurešti ak by Nemci boli schopní odporovať. S týmito informáciami sme vzlietli do letného počasia. Do Bukurešti sme sa dostali bez problémov. Eskorta Mustangov bola prítomná a boli bližšie ako zvyčajne. Dorazili sme nad Popesti a pohodu letného dňa narušil len občasný výstrel ľahkého flaku. Bol však nekoordinovaný a nie v tesnej blízkosti letiska. Nadviazali sme rádiové spojenie so zemou, a dostali povolenie pristáť. Pristáli sme v krátkych intervaloch na vysušený podklad trávnatého letiska a zarolovali k malej budove na kraji letiska. Zatiaľ čo doprovodné P-51 utvorili kruh a krúžili nad letiskom, my sme zastavili ale nechali sme bežať motory. Evakuovaní letci boli už zoradení v skupinkách po 25 osôb. Ako náhle lietadlo zastavilo, ku každému pribehla jedna skupinka, muži naskočili na palubu, bočné dvere sa zavreli a lietadlo sa pohlo k dráhe pripravené k vzletu. Za nami sme videli ďalšie a ďalšie bombardéry pristávať a vzlietať. Po odlete sme sa sformovali do squadron a smerovali do Bari v Taliansku. Naša výška bola len 10,000 stôp (3000 metrov), keďže sme nemali kyslíkové masky pre našich pasažierov. Muselo byt chladno a nepohodlne sedieť na drevených doskách v bombovnici, avšak nikto sa nesťažoval. Niekoľko pasažierov zaskočilo do kokpitu na krátku diskusiu. Pravdepodobne to boli najšťastnejší ľudia na palube B-17. Po štvrtej hodine popoludní sme pristáli v Bari a vyložili pasažierov. Potom sme sa vrátili na našu základňu.

Fotografia US letcov evakuovaných počas operácie "Reunion"

Nasledujúci deň, 1.9.1944, evakuačná akcia bola zopakovaná. Šuškané správy u našej 429. squadrone hovorili, že jedna posádka dostala defekt na dráhe v Popesti a musela zostať cez noc v Bukurešti. Rumuni, šťastní z konca okupácie Nemcami, a zatiaľ slobodní od Rusov, pohostili dobrou večerou a vínom nešťastnú posádku. Závideli sme im, nakoľko my sme pili teplú vodu. Vtedy v našej časti Talianske nebolo žiadne pivo.

Počas druhej evakuačnej akcie opäť niekoľko z nich prišlo na rozpravu do kokpitu. Vtedy som si hovoril, že som šťastlivec oproti nim. Nikto nám nepovedal presné čísla, ale hovorilo sa, že sme za dva dni evakuovali asi tisícdvesto mužov zo zajatia.

Počas leta 1944 som si viedol diár odlietaných akcií. Dostal sa do Ohia skôr ako ja, spolu s mojimi osobnými vecami. Tam sa píše, že 5.9.1944 sme napadli zoraďovaciu stanicu v Rumunsku. Neskôr v septembri som bol konečne povýšený na prvého pilota. Prvou misiou na tomto poste bola akcia dňa 13. septembra 1944.

Pozícia Posádka Dátum Lietadlo Miss. Cieľ



Co-Pilot CER 440831 46328 264 Popesti RU POW flt
Co-Pilot CVR 440901 46200 265 Popesti RU POW flt
Co-Pilot CER 440903 46386 266 Sava RR Bridge YU
Co-Pilot CCD 440904 2102858 268 Genoa IT
Co-Pilot GAQ 440905 46439 269 Budapest HU
Co-Pilot NEF 440906 46200 270 Oradea RU
Co-Pilot CER 440910 46386 272 Vienna AU
Pilot DRS 440913 297490 274 Blechhammer GE

"Bol som šikovným pilotom ale tak trochu zelenáč. Moja posádka bola daná dohromady z viacerých posádok. Ráno 13.9.1944 som dostal pridelené lietadlo, ktoré nebolo schopné odletieť bojovú misiu. Motor číslo #4 nedosahoval požadovaného výkonu. Leteli sme na pravej strane formácie, čo vyžadovalo vyšší výkon ako let uprostred formácie.

Keď sme sa dostali niekde nad Slovensko, motor č.4 vypovedal poslušnosť a my sme stratili rýchlosť, čo viedlo k vypadnutiu z formácie. Klesali sme a ja som otočil bombardér k letu späť do Talianska. Hory pred nami boli stále bližšie a bližšie. Radšej ako stratiť kontrolu nad situáciou, vydal som príkaz na opustenie paluby. Po výskoku sme boli roztrúsení na väčšie vzdialenosti. Neskôr som sa dozvedel, že časť posádky sa vyhla zajatiu za pomoci partizánov. Mňa zajali spolu s horným strelcom. Odviezli nás do mesta Nitra, a neskôr do Bratislavy. Odtial cez Wetzlar do zajateckého tábora Stalag Luft III pri meste Sagan."

V roku 1970, moja žena a ja sme sa vrátili do Talianska a navštívili aj Amendolu. Letisko bolo stále tam, používané talianskym letectvom, ale budovy sa dali len ťažko rozpoznať z dôb, kedy sme tu pôsobili my.“

Po vojne získal Stuckey bakalársky titul z umenia na Western Reserve University v Clevelande a prevádzkoval právnickú kanceláriu v Ohiu v roku 1950. O rok neskôr bol povolaný do aktívnej služby a slúžil v Japonsku a Kórei počas Kórejskej vojny. V roku 1969 ukončil 20 rokov v aktívnej službe a sedem rokov v ako rezerva. Do výslužby šiel v hodnosti Lieutenant Colonel.


Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke

štvrtok, 7. októbra 2010

Väznica Gestapa vo Zvolene

Syn pilota bombardéru B-24G-10-NT 42-78160 „Cherry“, 2nd Lt. Robert G. DeGroata (459.BG/ 758.BS) zaslal jeho memoáre a fotografiu svojho otca.

2nd Lt. Robert G. DeGroat

„Strávil som päť dní vo väznici vo Zvolene. Bola to civilná väznica, ktorá však bola používaná a vedená Gestapom. Na Slovensku bolo povstanie na jeseň roku 1944 a nemecká armáda bola v odvetnom ťažení. Spoluväzni boli väčšinou civilisti, iba niekoľko väzňov malo spojitosť s vojskom.

Budova bola trojposchodová, umiestnená priamo v centre mesta, hraničiaca s hlavnou ulicou. Každé poschodie bolo rovnaké. Cely boli jedna vedľa druhej vedľa seba so spoločnou chodbou pred dverami po celej dĺžke poschodia. Východ na schodisko spájajúce poschodia bol uzavretý dverami s dvoma zámkami. Bol som umiestnený do cely na treťom poschodí

Cely boli dlhé a rovné s jedným oknom umiestneným vysoko na stene. Dvere boli z ocele s malým priezorom. V celách boli akoby dve bunky. Napravo odo mňa boli traja civilisti, naľavo som bol ja a náš zadný strelec Sgt. Donald Patnode. Nemci zistili rýchlo, že nehovoríme slovensky, a preto zisťovali, kto z civilistov vie po anglicky. Keď prišla negatívna odpoveď, spokojne nás umiestnili do susedstva civilistov s vedomím, že nebudeme komunikovať. Traja civilisti – muži tam boli už asi týždeň keď sme dorazili. Oprášil som moju francúzštinu a spolu s jedným som komunikoval útržkovite.

Takmer okamžite po našom príchode sa začala šíriť vyklepkávaná správa cez steny väznice adresovaná mne. Znela:
“Na prvom poschodí je zajatý Americký kapitán“. Nevedel som ako na túto informáciu reagovať. Aj keď som mal možnosť ako sa kontaktovať, nebol som si istý či je to dobrý nápad. Tak som neurobil nič. Popoludní prišla ďalšia správa cez steny, a traja civilisti vedľa zostali veľmi vzrušení. Avšak nepovedali nám jej obsah tento krát. Jedlo, ktoré sme dostali, bolo z balíčkov Červeného kríža a prinieslo nám ho mladé dievča z mesta. Večer nám pretlačili hrnček s jedlom pre každého z nás. Keď dievča podávala jedlo, nechala ruku zo spodnej strany dlhšie priloženú, a starší muž, ktorý hrnček preberal prevzal nebadane správu, ktorú si prečítal. Jedla sa viacej nedotkol. S Patnodem sme ani len netušili čo sa deje.

Naši spoluväzni nič pred nami neskrývali. Len boli natoľko vzrušení, že nás nestíhali informovať. Podvečer sme sa nakoniec dozvedeli o čo išlo. Dvaja Slováci sa postavili pod okno, tretí im vyliezol na plecia. V pozadí vonku stála skupinka ľudí. Zrazu jedna osoba začala vyčnievať z radu a mávala. Bola to žena nášho spoluväzňa, ktorú nevidel už 10 dní. Bol som veľmi prekvapený celou udalosťou a vedomím, aké riziko obaja podstúpili aby sa mohli vidieť. Celá udalosť skončila v podvečernej tme.

V nasledujúcich dňoch som dostal ešte dve správy o Americkom kapitánovi na prvom poschodí. Jedna bola podložená pod hrnček s jedlom, ďalšia bola rozdielna. Po odovzdaní jedla sa dievča uistilo, že stráže nie sú na blízku, zdvihla sukňu a vybrala správu spoza pása jej spodného prádla. Neodpovedal som však ani na jednu správu v strachu, že boli podstrčené Gestapom. Neskôr som zistil, že správy boli pravé. Keď sme boli zlúčení s dvoma Američanmi z dolného poschodia za účelom transportu, jeden z nich bol
„Americký kapitán“.“


streda, 6. októbra 2010

Ira B. Corpening


1/Lt. Ira B. Corpening (O-755284)
* 1921, +10.2.2007
Narodil sa v Salinas, Californii.
Do letectva USA vstúpil v roku 1942 ako kadet. Jeho prvé pridelenie k posádke sa uskutočnilo počas výcviku v októbri 1943, ktorý trval 4 mesiace. Z posádkou však odletel len jednu misiu. Na druhej bojovej akcii, keď Ira neletel, celá posádka zahynula počas kolízie vo vzduchu s iným strojom.
Do osudného 7. júla 1944 odletel 33 bojových akcií, všetky u 2. bombardovacej skupiny a jej 96. squadrony:

Pozícia Posádka Dátum Lietadlo Miss. Cieľ
Co-Pilot KMC 440318 238143 162 Villaorba, IT
Co-Pilot WRT 440404 239999 173 Bucharest, RO
Co-Pilot RFS 440405 239999 174 Ploesti, RO
Co-Pilot RFS 440407 239999 175 Treviso, IT
Co-Pilot WRT 440413 239999 178 Gyor, HU
Co-Pilot JWB 440415 297653 179 Ploesti, RO
Co-Pilot CTD 440421 297183 183 Ploesti, RO
Co-Pilot CTD 440423 297183 184 Wiener Neustadt, AU
Pilot IBC 440424 231682 185 Ploesti, RO
Pilot IBC 440428 297438 187 Piombino, IT
Pilot IBC 440429 297438 188 Toulon, FR
Pilot IBC 440430 231682 189 Reggio Emilia, IT
Pilot IBC 440502 231682 190 Bolzano, IT
Pilot IBC 440505 238069 192 Ploesti, RO
Pilot IBC 440507 238069 194 Bucharest, RO
Pilot IBC 440510 238069 195 Wiener Neustadt, AU
Pilot IBC 440512 238069 196 Civitavecchia, IT
Pilot IBC 440513 297438 198 Bolzano, IT
Pilot IBC 440517 297438 200 Bihac, YU
Pilot IBC 440519 2107006 202 Rimini, IT
Pilot IBC 440524 297438 205 Atzersdorf, AU
Pilot IBC 440526 297438 207 St. Etienne, FR
Pilot IBC 440527 297438 208 St. Etienne, FR
Pilot IBC 440529 297438 209 Wiener Neustadt, AU
Pilot IBC 440602 231590 210 Debrecen, HU
Pilot IBC 440611 231590 212 Focsani, RO
Pilot IBC 440614 231458 214 Budapest, HU
Pilot IBC 440622 297438 216 Parma, IT
Pilot IBC 440626 297161 219 Vienna, AU
Pilot IBC 440627 231682 220 Budapest, HU
Pilot IBC 440702 238069 222 Almasfuzito, HU
Pilot IBC 440705 297183 225 Montpelier, FR
Pilot IBC 440707 297183 227 Blechhammer, GE

Po 55 rokoch si na poslednú misiu spomínal nasledovne:

"Boli sme vo výške asi 22,000 stôp keď na nás zaútočili dva Me 109 od chvosta. Zasiahli nám motor č.4, chladiace klapky na motore sa otvorili, utrhli a zapichli do krídla medzi motormi č.3 a 4. Niekoľko valcov motora a piestov bolo odstrelených. Z dymiacim motorom, Lt. Kellog aktivoval hasiace zariadenie a snažili sme sa zapraporovať vrtuľu. Tá sa však nastavila opačne, a dávala najväčší odpor. Zo stratou vztlaku na krídle a odporom vrtule bol efekt na náš let drastický. Okamžitá strata rýchlosti a výšky spôsobila zaostávanie za našoou skupinou. Rozhodol som sa opustiť formáciu a otočiť sa o 180 stupňov smerom domov, odhodiť bomby. Pri rýchlosti 145 mph sme strácali niekoľko sto metrov výšky každú minútu. Bombardér sa zťažka držal vo vzduchu. Posádke som vydal rozkaz vyhodiť všetko nepotrebné z paluby, vrátane väčšiny zbraní, munície a rádiovybavenia. Klesli sme do asi 10-12,000 stôp a ja som vedel, že nepreletíme blížiace sa pohorie. Keď sa lietadlo začalo otriasať vo výške asi 8,000 stôp, vydal som rozkaz na opustenie paluby. Lt. Kellog sa presvedčil, že všetci vyskočili, dal mi znak O.K. a vyskočil. Zapol som automatického pilota a vyskočil von dverami bombovnice. Padal som volným pádok a otáčal sa vo vzduchu (vždy som to chcel vyskúšať). Potom som začul a aj zbadal náš opustený bombardér. Autopilot neudržal poškodené lietadlo v rovnom lete, a bombardér sa stočil doprava o asi 270 stupňov. Sledovať dopad na zem bolo ohromujúce.

Bombardér B-17G 42-97183, ktorý pilotoval Ira B. Corpening so svojou posádskou dňa 7.7.1944.

Pristál som na padáku pri malej obci. Ľudia boli priateľskí. Žandár s veľkou puškou pristúpil ku mne a ja som sa stal zajatcom. Všetko sa to udialo asi v troch minutách. Zaviedli ma do domu, kde ma držali niekoľko hodín, počas ktorých som dostal výbornú zemiakovú polievku. Požiadali ma, či by som nemohol stáť na trávniku pred domom v uniforme, Mae veste a s padákom, aby si ma ľudia mohli obzrieť. Súhlasil som a onedlho som bol v strede hlúčika asi 25-30 priateľsky sa správajúcic ľudí.


Potom prišli nemeckí vojaci a odviedli ma do Frankfurtu na výsluch, odkial so sa dostal do zajateckého Tábora Stalag Luft I pri meste Barth v Nemecku. V tábore, ako som vošiel do miestnosti (Barák 13, Izba 13), pristúpil ku mne môj brat Wayne (Jeho brat 2/Lt. Wayne G. Corpening (O&739405 ) bol zajatý 2.3.1944 ako člen 305.BG, 8.USAAF), tľapol ma po pleci a uvítal ma slovami "Ira, potrebuješ sa oholiť". Spolu s Waynom sme bývali v jednej izbe po celých 10 mesiacov strávených v zajatí. Našimi spolubývajúcimi bolo ďalších 14 letcov.


Po vojne lietal ešte na bombardéroch B-25 v štátoch. Z leteckých služieb bol prepustený 31.12.1946 v hodnosti Kapitán (Captain).

Ira . Corpening zomre v El Cajon, California dňa 10.2.2007 vo veku 86 rokov.


Lt. Okey DeRaimo, 401.BG 212.BS, (zostrelený 30.12.1943) býval spolu s Corpeningovcami v jednej izbe v Stalag Luft I - v južnej časti až do 15.5.1945. Bol nadaným umelcom a takto oboch bratov vyobrazil.

Pramene:
- Korešpodencia s I.B. Corpeningom
- ME Report
- MACR
- 2nd Bomb Group Web page

Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke

nedeľa, 3. októbra 2010

Zamlžovacia batéria Dubová

Marián Mordáčik, *1913, +1986


- civilným povolaním učiteľ
- od 1.9.1943 por. pech v zálohe povolaný do činnej služby k p.pl. 4 Liptovský Mikuláš
- absolvoval guľometný výcvik na strelnici Lešť
- od mája 1944 zaradený k DPL. Základný výcvik absolvoval v Trenčíne-Zlatovciach a Hlohovci. Ostré konečné streľby uskutočnil na strelnici Rárbok pri Malackách.
- Od 15.7.1944 v hodnosti npor. del. v zál. určený za veliteľa batérie DPL so špeciálnym zameraním na zamlžovanie terénu. Batéria bola odoslaná na ochranu rafinérie v Dubovej a operovala v obciach Nemecká, Dubová, Zámostie, Predajná a Lopej.

"Odborný výcvik viedlo 21 nemeckých poddôstojníkov na čele s Hptm. E. Gründlerom. Zamlžovacia batéria mala na začiatku 3 čaty, t.j. 9 družstiev, z ktorých každé samostatne obsluhovalo zamlžovacie prístroje. Jednotka bola motorizovaná a mala k dispozícii 4 nákladné autá, jedno osobné auto a motocykel. Spolu s pomocným personálom a kancelárskymi silami mala jednotka 2 dôstojníkov (ja ako veliteľ a zástupca, na začiatku por. pech. v zál. Juraj Čánik) a asi 140 poddôstojníkov a vojakov. Veliteľmi čiat boli skúsení poddôstojníci (čatári) a taktiež velitelia družstiev (desiatnici a čatári).

Početný stav Zamlžovacej batérie sa neustále menil, lebo prichádzali noví vojaci z prezenčnej služby a aj zo zálohy. Ku koncu júla 1944 odišiel môj zástupca por.v zál. J. Čánik na iní miesto, a na jeho miesto nastúpil npor. pech. v zál. Emil Černák. Niekoľko dní po ňom dorazil ďalší dôstojník, por. del. Spiššak.

Celkovo mal naša jednotka okolo 300 mužov. Z toho počtu bolo rozkazom VZZ Trenčín asi 100 mužov odoslaných na budovanie letiska pri Brezne a 40 mužov na strážnu službu na letisko Tri Duby.

O štyri dni po americkom nálete na rafinériu, uskutočnenom 20.8.1944, sme dostali rozkaz premiestniť batériu do Trenčína. Dňa 27.8.1944 bola z rozkazu gen. Goliana zamlžovacia batéria premenovaná na 3. údernú rotu."


- M. Mordáčik obdržal Čs. vojnový kríž 1939 a Medailu SNP

- za poskytnuté informácie ďakujeme M. Gregušovi.