pondelok 11. októbra 2010

Daryle R. Stuckey

Daryle R. Stuckey (O-715377)

* 10.5.1922, + 30.4.2009

Vstúpil do služby v letectve 10.8.1942 v hodnosti Private a číslom (15125812).

V júni 1944 naša posádka B-17 opustila USA aby sa pričlenila k 2. bombardovacej skupine. Zo zámoria do Európy neustále prúdili nové posádky a posily na doplnenie stavov bojových jednotiek. To bola úžasná ukážka podpory vedenia vojny spojencami zo strany USA: Naša posádka dostala úplne nový bombardér B-17 v Savannah, Georgia. Odtiaľ sme preleteli do Foggie, cez Newfoundland, Azory a severnú Afriku. Keď sme dorazili, nové lietadlo nám zobrali a na nákladiaku nás poslali k 2.BG sídliacej v mestečku Amendola. Dvojica starých farmárskych budov slúžila ako skupinové veliteľstvo. Veliteľom bol Col. John Ryan, ktorý sa neskôr stal Chief of Staff pre USAAF. (Pre niektorých bol známy aj ako „three finger Jack = trojprstý Jack“ pretože časť jednej z jeho rúk mu bola odstrelená).

Júl a august boli vzrušujúce mesiace. Spojenci zaklopali na dvere nemeckej Európy vo Francúzsku, tlak sa zvyšoval a pre nás to znamenalo lietať, lietať, lietať. Všetci sme kútikom oka pozorovali tabulu so zoznamom odlietaných misií každého z nás a tajne dúfali, že ukončíme turnus predpísaného počtu do Vianoc.

Pozícia Posádka Dátum Lietadlo Miss. Cieľ



Co-Pilot JFM 440725 238096 239 Linz AU
Co-Pilot GAQ 440726 46281 240 Wiener Neustadt AU
Co-Pilot JEH 440802 238087 244 Portes le Valence FR
Co-Pilot CER 440809 231815 248 Gyor HU
Co-Pilot CER 440812 231458 249 Savona area IT
Co-Pilot CER 440813 231877 250 Genoa IT
Co-Pilot CER 440818 238084 254 Ploesti RO
Co-Pilot DWT 440820 2102858 255 Oswiecim PO
Co-Pilot CER 440822 2107066 256 Odertal GE
Co-Pilot CER 440823 46350 257 Vienna AU
Co-Pilot CLH 440824 46359 258 Pardubice CZ
Co-Pilot CER 440825 297915 259 Brno CZ
Co-Pilot CER 440826 238084 260 Venzone Viaduct IT
Co-Pilot CER 440828 48108 262 Vienna AU
Co-Pilot JSC 440829 48043 263 Moravska Ostrava CZ

Koncom augusta 1944 sa udiali zmeny v Rumunsku. Prvý krát sme si to u 2.BG uvedomili v noci 30.8.1944. Zvyčajne bol medzi deviatou a desiatou hodinou večer zverejnený zoznam posádok, operujúcich na nasledujúci deň. To bolo znamenie ísť do postele a spať plytkým spánkom do asi 4 hodiny rannej. Divnou vecou tej noci bolo, že zoznamy obsahovali len 5 mien ako členov posádok – pilot a druhý pilot, navigátor, mechanik/strelec a rádio operátor/strelec. Toto bola výrazná zmena v našej každodennej rutine a my sme sa zamýšľali nad jej dôvodmi.

Odpovede sa nám dostalo ráno 31. augusta 1944. Našou úlohou bolo letieť na letisko Popesti, poľné letisko neďaleko Bukurešti v Rumunsku. Po pristátí sme každé lietadlo mali naložiť 25 Americkými zajatcami k evakuácii do Bari. Keď sme pri východe slnka prišli na vzlet k nášmu lietadlu, zistili sme že každý s bombardérov bol vybavený drevenou podlahou v oblasti bombovnice. Predletová príprava informovala, že Nemci sú na ústupe z Rumunska a Ruské vojská ešte nedorazili do oblasti. Bol čas len niekoľko dní uskutočniť evakuáciu našich ľudí.

Rumuni sa dokázali postarať o zajatcov počas ústupu Nemcov. Briefovali nás, že plán sa môže hocikedy zmeniť. Čakali sa komplikácie v okolí Bukurešti ak by Nemci boli schopní odporovať. S týmito informáciami sme vzlietli do letného počasia. Do Bukurešti sme sa dostali bez problémov. Eskorta Mustangov bola prítomná a boli bližšie ako zvyčajne. Dorazili sme nad Popesti a pohodu letného dňa narušil len občasný výstrel ľahkého flaku. Bol však nekoordinovaný a nie v tesnej blízkosti letiska. Nadviazali sme rádiové spojenie so zemou, a dostali povolenie pristáť. Pristáli sme v krátkych intervaloch na vysušený podklad trávnatého letiska a zarolovali k malej budove na kraji letiska. Zatiaľ čo doprovodné P-51 utvorili kruh a krúžili nad letiskom, my sme zastavili ale nechali sme bežať motory. Evakuovaní letci boli už zoradení v skupinkách po 25 osôb. Ako náhle lietadlo zastavilo, ku každému pribehla jedna skupinka, muži naskočili na palubu, bočné dvere sa zavreli a lietadlo sa pohlo k dráhe pripravené k vzletu. Za nami sme videli ďalšie a ďalšie bombardéry pristávať a vzlietať. Po odlete sme sa sformovali do squadron a smerovali do Bari v Taliansku. Naša výška bola len 10,000 stôp (3000 metrov), keďže sme nemali kyslíkové masky pre našich pasažierov. Muselo byt chladno a nepohodlne sedieť na drevených doskách v bombovnici, avšak nikto sa nesťažoval. Niekoľko pasažierov zaskočilo do kokpitu na krátku diskusiu. Pravdepodobne to boli najšťastnejší ľudia na palube B-17. Po štvrtej hodine popoludní sme pristáli v Bari a vyložili pasažierov. Potom sme sa vrátili na našu základňu.

Fotografia US letcov evakuovaných počas operácie "Reunion"

Nasledujúci deň, 1.9.1944, evakuačná akcia bola zopakovaná. Šuškané správy u našej 429. squadrone hovorili, že jedna posádka dostala defekt na dráhe v Popesti a musela zostať cez noc v Bukurešti. Rumuni, šťastní z konca okupácie Nemcami, a zatiaľ slobodní od Rusov, pohostili dobrou večerou a vínom nešťastnú posádku. Závideli sme im, nakoľko my sme pili teplú vodu. Vtedy v našej časti Talianske nebolo žiadne pivo.

Počas druhej evakuačnej akcie opäť niekoľko z nich prišlo na rozpravu do kokpitu. Vtedy som si hovoril, že som šťastlivec oproti nim. Nikto nám nepovedal presné čísla, ale hovorilo sa, že sme za dva dni evakuovali asi tisícdvesto mužov zo zajatia.

Počas leta 1944 som si viedol diár odlietaných akcií. Dostal sa do Ohia skôr ako ja, spolu s mojimi osobnými vecami. Tam sa píše, že 5.9.1944 sme napadli zoraďovaciu stanicu v Rumunsku. Neskôr v septembri som bol konečne povýšený na prvého pilota. Prvou misiou na tomto poste bola akcia dňa 13. septembra 1944.

Pozícia Posádka Dátum Lietadlo Miss. Cieľ



Co-Pilot CER 440831 46328 264 Popesti RU POW flt
Co-Pilot CVR 440901 46200 265 Popesti RU POW flt
Co-Pilot CER 440903 46386 266 Sava RR Bridge YU
Co-Pilot CCD 440904 2102858 268 Genoa IT
Co-Pilot GAQ 440905 46439 269 Budapest HU
Co-Pilot NEF 440906 46200 270 Oradea RU
Co-Pilot CER 440910 46386 272 Vienna AU
Pilot DRS 440913 297490 274 Blechhammer GE

"Bol som šikovným pilotom ale tak trochu zelenáč. Moja posádka bola daná dohromady z viacerých posádok. Ráno 13.9.1944 som dostal pridelené lietadlo, ktoré nebolo schopné odletieť bojovú misiu. Motor číslo #4 nedosahoval požadovaného výkonu. Leteli sme na pravej strane formácie, čo vyžadovalo vyšší výkon ako let uprostred formácie.

Keď sme sa dostali niekde nad Slovensko, motor č.4 vypovedal poslušnosť a my sme stratili rýchlosť, čo viedlo k vypadnutiu z formácie. Klesali sme a ja som otočil bombardér k letu späť do Talianska. Hory pred nami boli stále bližšie a bližšie. Radšej ako stratiť kontrolu nad situáciou, vydal som príkaz na opustenie paluby. Po výskoku sme boli roztrúsení na väčšie vzdialenosti. Neskôr som sa dozvedel, že časť posádky sa vyhla zajatiu za pomoci partizánov. Mňa zajali spolu s horným strelcom. Odviezli nás do mesta Nitra, a neskôr do Bratislavy. Odtial cez Wetzlar do zajateckého tábora Stalag Luft III pri meste Sagan."

V roku 1970, moja žena a ja sme sa vrátili do Talianska a navštívili aj Amendolu. Letisko bolo stále tam, používané talianskym letectvom, ale budovy sa dali len ťažko rozpoznať z dôb, kedy sme tu pôsobili my.“

Po vojne získal Stuckey bakalársky titul z umenia na Western Reserve University v Clevelande a prevádzkoval právnickú kanceláriu v Ohiu v roku 1950. O rok neskôr bol povolaný do aktívnej služby a slúžil v Japonsku a Kórei počas Kórejskej vojny. V roku 1969 ukončil 20 rokov v aktívnej službe a sedem rokov v ako rezerva. Do výslužby šiel v hodnosti Lieutenant Colonel.


Všeobecné informácie o páde lietadla a posádke

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára