piatok, 24. decembra 2010

Popravy a koledy


Jedna zo skupín letcov, ktorí sa dostali do kontaktu s Reptovcami boli letci zostrelení 20. novembra (posádka Ernesta Applebyho) a 11. decembra 1944 (posádka Williama Geera) v oblasti Myjavy a Dobrej Vody. Z oboch posádok sa dovedna zachránilo na kopaniciach 12 letcov. Z Applebyho posádky to boli F/O Owen M. Sullivan (alias Janko Bílik), Cpl. Leonard Chekirda, Cpl. Lawrence G. Cardwel, Cpl. Gus W. Chakos, Cpl. Anthony J. Scardino, Cpl. Lawrence B. Baumgarten, 2nd Lt. Walter B. Newbury a F/O James M. Kirchhoff (alias Ján Kulich). Z posádky Williama Geera sa ukryli v pohorí Malých Karpát 2nd Lt. John T. Zebrowski, S/Sgt. Eugene R. Hodge, S/Sgt. Wilfred E. Tritz a 1st Lt. Robert W. Wicks. V koľkých rodinách s skrývali sa už presne ani vystopovať nedá. Známe je, že Tritz a Scardino sa ukrývali na Bukovci, Sulliwan prechodne býval u Štefana Joríka, neskôr ho vystriedal Zebrowski. Chekirda bol ubytovaný u Pavla Koblišku, Chakos u Jána Joríka vo Fígrovci, Hodge u Jána Dobiáša v Rakovci a určitý čas boli niektorí letci hosťami u Pavla Jablonického v Dolných Pasekách. Samozrejme mnohí iný pomáhali ako sa dalo – zásobami, nocľahom, informáciami.

Ako prvý sa naplnil smutný osud Jamesa M. Kirchoffa. Po dopade ho našiel Pavol Haruštiak z Lubiny a vzal ho do rodičovského domu v osade Podkozince. O pár dní odviedol letca do odľahlejšej podhorskej osady Súš do rodiny Kýškovcov. Tam sa James spoznal s jeho rovesníkom Martinom Kýškom. Kirchhoff dostal falošnú legitimáciu na meno Ján Kulich. Pre istotu bol podľa záznamov hluchonemý. Posledným úkrytom sa letcovi stal dom rodiny učiteľa Stanislava Hlubockého v Starej Turej. Osudný deň nastal 16. decembra 1944. Do domu vtrhlo Gestapo a zatklo Kirchhoffa a raneného partizána Chorváta. Oboch odviezli do väzenia v Novom Meste nad Váhom.  Krátko na to zatkli a uväznili aj Stanislava Hlubockého. Pavel Haruštiak sa vydal na pomoc svojim známym. Prerezal mreže na okne cely, avšak okrem siedmych partizánov, ktorý tam boli držaní sa z jeho priateľov nepodarilo oslobodiť ani jedného. Boli totiž medzi časom prevezení do väznice v Trenčíne. Po výsluchoch a mučení boli 28.12.1944 popravení a pochovaní v hromadnom hrobe na kopci Brezina pri Trenčíne. 


Po vojne 25.5.1945 identifikovali pozostatky letca medzi ostatnými obeťami a previezli na Starú Turú, kde sa 27. mája konal pohreb Jamesa Kirchhoffa, Stanislava Hlubockého a Ondreja Chorváta. O rok neskôr, 30.10.1946, bol pokoj Jamesa Kirchhoffa opäť narušený. Jeho pozostatky boli vyzdvihnuté a prevezené s poctami do USA.


Paradoxne, Pavla Haruštiaka za pomoc americkému letcovi stíhala po vojne štátna bezpečnosť. Emigroval. Avšak láska k rodine bola silnejšia. Pri tajnom návrate do vlasti ho 27.6.1951 v Petržalke zastrelili desiatimi ranami do hrude a brucha. Mŕtvolu pochovali v hrobe bez označenia...

Týmito smutnými udalosťami poznačené Vianoce roku 1944 prežili všetci spolu u Bachárovcov. Iba Owen Sullivan sa stále liečil so svojich zranení (mal zlomenú ruku) a nemohol sa zúčastniť. Podávala sa pečená hus, víno a koláče.
Na udalosti spomína bombometčík 1st Lt. Robert W. Wicks: „Pristál som s padákom na Brezovej pod Bradlom. Za pomoci partizánov a miestnych obyvateľov som vystriedal niekoľko príbytkov a dostal sa do obce Bukovec. Tam som zostal tri týždne. V oblasti sa vyskytovalo jedenásť ďalších letcov americkej národnosti a Novozélanďan Gordon Follas, ktorý bojoval s partizánmi a neformálne viedol skupinu Američanov.
Dňa 1. januára 1945 bola skupina premiestnená do tábora 5 kilometrov severovýchodne od Bukovca. Na obranu a podporu partizánskych akcií sme vyfasovali strelné zbrane. Nemci zaútočili na tábor okolo 7. januára. Niekoľko partizánov bolo zabitých, ostatní sa rozutekali.
Ujali sa nás civilisti, dali nám jedlo. Partizáni nás nechceli previesť cez frontu odôvodňujúc to tým, že sa aj tak Rusi približujú. A tak sa skupina pohybovala v horách dookola aby sa vyhla stále sa stupňujúcej Nemeckej aktivite.           
Vo februári boli štyria Američania zajatý v obci Paseky“. Prerušme rozprávanie Roberta Wicksa a venujme pozornosť poslednému údaju. Dňa 14. februára 1945 boli zajatí v obci Horné Paseky štyria Americkí letci. Pre J. Zebrowskiho, L. Chekirdu, G. Chakosa a T. Scardina sa skončilo ukrývanie a putovali cez sústreďovací tábor v Stupave do zajateckého tábora Stalag Luft VII. John Zebrowski spomínal:  „Boli sme u Bachárovcov. Z Brezovej prišlo deň predtým oznámenie, že nemecké jednotky dislokované v ich mestečku sa chystá na druhý deň ráno na raziu po okolitých kopaniciach. Spoľahli sme sa, že ráno máme dosť času odbehnúť do hory či výmoľov a skryť sa. Nemci vyrazili z Brezovej skoro ráno a nás prekvapili ponevierať sa u Bachárovcov. Chceli sme z kruhy, čo sa okolo nás uzavrel, utiecť. Nemci nás štyroch zbadali pri skupine stromov a začali strieľať.  Neboli to len výstražné výstrely. Nezmohli sme sa na odpor. Bol by určite márny. Zdvihli sme ruky nad hlavy a vzdali sa. Nemci nás obkľúčili, vzali nám peňaženky, náramkové hodinky a identifikačné štítky.
Vypočúval nás Nemec, ktorý hovoril veľmi dobre po anglicky. Keď sme sa sťažovali, že nám jeho podriadení vzali osobné veci, okamžite im prikázal všetko vrátiť. Bol nesmierne korektný.
Z Brezovej nás previezli do Senice a neskôr do Bratislavy.“

- publikované v časopise Obrana, december 2005

nedeľa, 5. decembra 2010

Prvé mínovanie Dunaja na Slovensku

Podľa doteraz známych zistení sa prvé mínovanie vôd Dunaja na území dnešného Slovenska uskutočnilo už v noci z 29. na 30. mája 1944. V túto noc 205 skupina RAF pripravila koncentrovaný útok na letisko Feuersbrunn. Viditeľnosť bola excelentná a 35 lietadiel Wellington od 231. krídla spolu s 15 bombardérmi toho istého typu od 330. krídla zhodili na svoj cieľ 45 ton bômb. Jeden stroj bombardoval Anconu. Ponáletové fotografie ukázali deštrukciu 1 Ju 88, 1 Do 217, 1 Me 110 a neidentifikovaných jednomotrových strojov a poškodenie letiska a priľahlých budov.

Približne v tom istom čase, medzi 20:00 a 20:21 hod. vzlietlo dvanásť Liberatorov od 178 . perute 240 krídla s úlohou mínovať Dunaj v oblasti medzi Štúrovom a Veľkými Kosihami.

Liberator 178 perute RAF

Jedenásť strojov bolo briefovaných, no nakoniec vzlietlo spomenutých 12 posádok. Noc bola bezoblačná a počasie excelentné na tento typ operácií. Mínovanie prebehlo na 100 percent a dopredu vytíčené oblasti boli  zasiahnuté medzi 23:28 a 23:49 hod. z výšky 30 – 80 metrov nad hladinou rieky.

Na tomto mieste uverejňujeme zoznam posádok, lietadiel a predpísaných oblastí mínovania:
Bombardér Posádka Najbližšie obývaná lokalita k miestu kladenia mín
KG835 „A“ Lt. Van der Merwe W.J. Sűttő – Moča
EV961 „C“ W/O Steele A.L. Nyergesújfalu
EV974 „D“ Lt. Hayman N.E. Sűttő – Moča
KG828 „F“ F/Sgt. Blanckenberg J.P. Nyergesújfalu
BZ946 „L“ S/Ldr. Lewis J.H.C. Sűttő – Moča
BZ947 „N“ F/O McNaughton G.S. Kravany nad Dunajom
EW139 „P“ F/Lt. Bradley D.A. Štúrovo-Esztergom – Tát
EW231 „R“ Lt. Hall J.N. Radvaň nad Dunajom – Nezsmély
EV959 „T“ Lt. Gibson G.C.E. Patince
EW106 „U“ Lt. Knight T.E. East of Veľké Kosihy
EV822 „V“ Lt. Hesken J.H. Nová Stráž
BZ894 „Z“ W/Cdr. Smythe D.C. Zlatná na Ostove

Spolu posádky nakládli 72 kusov 1000 librových Mark V. mín. Nebol zaznamenané žiadne straty a ani nároky na zničené ciele. Ani protilietadlová obrana v danej oblasti nebola aktívna. Ľahký Flak sa ozval len počas preletu pri väčších mestách ako Komárno, Gyor, Ostrihom a Budapest.