utorok, 29. marca 2011

"AviaFana" - Nultý ročník 2011

"AviaFana" je nikým neodsúhlasený názov, avšak skratka odvodená od slov aviation fanatics by presne vystihovala akciu, ktorá sa uskutočnila cez víkend 26.-27. marca 2011 v Košariskách. O desiatej hodine, niektoré posádky s drobným meškaním, sa stretli na pôde základnej školy jedenásti nadšenci leteckej histórie a archeológie: Radovan Frajt, Svatopluk Vaculík, Jirka Rozkopal, Radek Fuchs, Marián Hrodegh, Roman Herman, Ondrej Janšto, Jakub Janšto, Marek Greguš, Ferdinand Štellár a Peter Kaššák.

Zľava: R. Herman, M. Hrodegh, F. Štellár, O. Janšto, M. Greguš, R. Fuchs, J. Rozkopal, S. Vaculík, R. Frajt, P. Kaššák. Za spúšťou fotoaparátu J. Janšto.


Po zhliadnutí prehladu artefaktov z havárií z tohto regiónu, ktoré veľmi pekne pripravil v priestoroch školy Ondrej Janšto, sme sa pod jeho "velením" pozreli na miesto havárie posádky bombardéru B-17 Iru Corpeninga a zamysleli sa na miestach dopadov Mustangu F. Soltesza a Messerschmittu K.H. Bamberga ako to v skutočnosti s nimi bolo. 

Jirka Rozkopal v akcii na mieste dopadu Corpeningovej mašiny

Fero Štellár s nálezom
Na spiatočnej ceste z terénneho prieskumu sme sa zastavili pri malom pomníčku neďaleko miesta havárie stroja B-24 pilota Applebyho. 

Pomníček k havárii Applebyho bombardéru, ktorý neďaleko od miesta dopadu postavil pred rokmi O. Janšto
 

 V penzióne Holotéch Víška na Košariskách , kde sme na večer našli útočisko, sme po výdatnej večeri doplnili tekutiny a rozobrali teoretické aspekty bádania po histórií udalostí spojených s letectvom.



3x foto in action. Vináreň penziónu.

Fero Štellár "nad fasciklom plným materiálov"

Pitný režim je vec dôležitá. Marek Greguš a Radek Frajt počas občerstvovacej pauzy

Druhý deň ráno sa neobišiel bez návštevy neďalekej mohyly na Bradle, kde sme sa rozlúčili a myslím, že v plnej spokojnosti a tešiac sa na ďalší ročník akcie a budúce stretnutie sme sa odobrali domov.

Na mohyle na Bradle

piatok, 25. marca 2011

Posledný list domov George T. Luptona


1st Lt. George T. Lupton 
ASN# O-1636244

nar. 1917, Delaware, Sussex
KIA 11.12.1944

Bol tretím dieťaťom v rodine. Jeho súrodenci boli starší Albert a Virginia, mladší Edie a Mae. Všetci vyrastali v Lewes, Delaware.
Do armády vstúpil s číslom ASN: 20264521 v Georgetowne, Delaware dňa 27.1.1941
Nevedno kedy, ale pred odchodom za more sa oženil s Elsie. Mali jednu dcéru menom Margaret Ann.



                                                                                                December 10, 1944
"Drahá matka,

Nedeľná misia zas a opäť. A aké počasie sme mali - dážď, vietor a mráz. 
Poslali nás opäť do vzduchu, avšak po vzlete nás odvolali a vrátili sme sa naspäť. Leteli sme cez všetko - dážď, hmlu, sneh. Dážď zamŕzal na našich krídlach a chvoste. Nemám mnoho pekného čo napísať o lietaní v takomto počasí. Potom sa vyjasnilo, ale už sme zostali na zemi a žili svoju zabehnutú dennú rutinu.
V tento večer som s naším pilotom šiel do kostola. Náš kaplán sa  vrátil z výletu do Jeruzalema a svätej zeme. Navštívil aj horu kde Mojžiš dostal od Pána prikázania. Nebude ti robiť isto veľké problémy o čom bola dnešná kázeň.
Dostať sa na misiu posledné týždne bolo ťažké.  Bol som schopný pridať len jednu za uplynulý týždeň. Celkovo ich mám na konte dvadsaťšesť. 
Naša squadrona má jemne pozmenenú štruktúru.  Bola rozdelená do dvoch letiek. Asistent operačného dôstojníka a Capt. Colvein sú flight leadermi. Môj pilot je vedúcim letky A. Ja som vedúci navigátor v letke B a náš bombometčík sa stal vedúcim bombometčíkom v letke A. Takže naša posádka si teda nepočínala vôbec zle. Potrvá to nejaký týždeň, kým si zvykneme, ale aspoň máme všetci náplň práce. 
Želám Vám požehnané Vianoce a šťastný Nový rok. 
Váš syn

George"




Bol to posledný list, ktorý od Georga jeho rodina obdržala. Nasledujúci deň vzlietol na svoju 27. operačnú misiu. Cieľom 726.BS/451.BG bola v ten deň Viedeň. Posádka 1st Lt. Harrisa letela na stroji B-24J-1-FO 42-50630. Bola to posádka zlepená z viacerých posádok, a tak sa letci dobre nepoznali. Na palube však niesli radar Mickey. 
Po zásahoch Flakom stoj začal klesať a posádka vyskákala na padákoch. George Luptona zraneného vystrčil bombometčík von z lietadla, pričom zatiahol za otváranie jeho padáku. Ďalší osud už nemohol sledovať.

Jedna z posádok, u ktorej lietal 1st Lt. Lupton (hore vľavo). Identigikácia ďalších letcov sa zatiaľ nepodarila.

Podarilo sa zisťiť, že po dopade a nájdení amerického letca sa mu lekár z Kameničnej, Dr. Gejza Adamiš snažil poskytnúť prvú pomoc, avšak letec zraneniam podľahol. 
Pozostatky George T. Luptona boli exhumované 1.11.1946 na cintoríne v obci Kameničná a prevezené na cintorín Amerických vojakov v Neupre, Belgicko.
1st Lt. George T. Lupton, O-1636244, Plot D Row 8 Grave 46

utorok, 15. marca 2011

Robert F. Cunningham

V knihe Konečná zastávka" Slovensko! sme na stranách 142-143 našou nepozornosťou mylne uviedli osud bombometčíka 2nd Lt. Roberta F. Cunninghama od 464. bombardovacej skupiny a 778. bombardovacej squadrony. Napísali sme, že sa dňa 17.10.1944 stal zajatcom. Po hlbšej analýze sme však zistili, že posledný krát ho videli vyskočiť nezraneného z paluby poškodeného bombardéru B-24J-15-FO 42-51964. Medzi menami spomínanými v nemeckej správe o zajatých letcoch však už nefiguruje. 

Po kontakte s rodinou, ktorá uviedla že Robert sa nikdy spoza veľkej mláky domov nevrátil sme začali intenzívne pátrať po jeho osude. Po takmer pol roku sa veľká časť podarila objasniť. Tu je jeho príbeh:

2nd Lt. Robert F. Cunningham (ASN: O-717756)


Narodil sa 3. apríla 1923 v Maplewood, Missouri otcovi Firmenovi M. a matke Maud Cunninghamovým. Bol najmladším zo štyroch súrodencov. Študoval na univerzite. V roku 1942 sa prihlásil do armády k letectvu. 

Robert so svojou matkou Maud

So svojou priateľkou pred odchodom za more.
Do služby nastúpil s číslom ASN: 17133819 dňa 13. decembra 1942 v St. Louis, Missouri. Po úspešnom absolvovaní výcviku bol vyslaný za more do stredomorskej bojovej oblasti dňa 8. apríla 1944, kde bol priradený k 464. bombardovacej skupine.

Fotografia z poslednej návštevy domu rodičov
Dňa 17. októbra 1944 bol ich bombardér zasiahnutý počas bombardovania Viedne protilietadlovým delostrelectvom  začal klesať. Posádka 2nd Lt. Fassnachta vyskákala na padákoch, s výnimkou dvoch letcov. Pilot a spodný strelec boli nájdení v troskách bombardéru, ktorý sa zrútil pri obci Zohor.

Menej kvalitné avšak unikátne a po prvý krát zverejnené fotografie zachytávajúce haváriu bombardéru pri obci Zohor.



Po vojne sa Americká exhumačná komisia podľa výpovedí civilného obyvateľstva dozvedela o pozostatkoch US letca pochovaných v obci Marchegg v Rakúsku. 
Informácia pochádzala z rozprávania Franza Fischera a Josefa Traexlera. Josef Traexler pracoval začiatkom januára 1947 v lesoch pri Dunaji, časti zvanej Maize. Tam na ploche asi troch metroch štvorcových našiel kosti a letecké topánky a časti oblečenia.  Taktiež našiel identifikačnú známky schovanú medzi kosťami a druhú visiacu na opasku. Nález nahlásil a známku odovzdal starostovi Johannovi Pfeilerovi. Starosta Pfeiler prikázal hrobárovi Franzovi Fischerovi vyzdvihnúť kosti a priniesť ich na miestny cintorín. Tak urobil, a krabicu pochoval v ten istý deň na cintoríne v Marcheggu medzi vojenské hroby. 

Americká komisia sa dostavila do obce v roku 1948 a dňa 22. septembra 1948 exhumovali ostatky letca pod číslom X-7914 na cintoríne v pohraničnej obci Marchegg. K pozostatkom uloženým v drevenej krabici boli priložené aj identifikačné známky, podľa ktorých predbežne identifikovali Roberta. Zubná analýza potom už len dokázala identitu letca. 
Po kontaktovaní rodiny, ktorá sa rozhodla na večný odpočinok uložiť ostatky na vojenskom cintoríne v Európe, sa dňa  10. novembra 1948 konal pohreb a Robert F. Cunningham bol uložený do hrobu Plot C Row 8 Grave 37 na Ardenskom Americkom cintoríne v Neupre, Belgicko.

Čo bolo presne príčinou smrti letca sa presne nevie. Priestrel kostí však komisia nedokázala a ani iné viditeľné poškodenie.  Pravá ruka bola zlomená v predlaktí, ako aj lebka bola poškodená, časť chýbala. No počas dvoch rokov, kedy ostatky ležali v lese, sa mohlo stať všeličo. Najpravdepodobnejším sa však zdá nezvládnutie pristátia v lesnatom teréne po zoskoku na padáku.

sobota, 5. marca 2011

Donald L. Schoenlein

2nd Lt. Donald L. Schoenlein (ASN: O-690829)



Narodil sa 23.7.1923 v Portlande, rodičom Earlovi a Lene (rod. Limbacher) v štáte Indiana.  V Portlande ukončil strednú školu a rodisko opustil až pri nástupe na univerzitné štúdiá matematiky a chémie na Purdue University. Po zapojení sa USA do druhej svetovej vojny sa prihlásil k letectvu. Mal vtedy za sebou dva roky štúdia. Do služby vstúpil dňa 28. októbra 1942 pod číslom ASN: 1510959 v La Fayette, IN. Výcvik za bombometčíka absolvoval v Middland, TX. Potom bol pridelený k posádke nováčikov, ktorá sa sformovala v Clovis, Nové Mexiko. Druhá fáza výcviku prebehla na základni Alamogordo, taktiež v Novom Mexiku. Finálna, tretia fáza zlietanosti posádky pokračovala v Charlestone, South Carolina. V Mexiku si zobral aj za manželku Suzanne.

Po základnom výcviku bol pridelený k 376. bombardovacej skupine, 515. squadrone v Taliansku.Na cestu do Talianska im bol pridelený nový stroj B-24, ktorý si pomenovali Boomerang. Po prílete k jednotke im však stroj bol odobraný, a dostali starší stroj. Nemali však pridelený žiadny bombardér na ktorom by lietali permanentne.

Nižšie je zrekonštruovaný zoznam misií, na ktorých posádka Franka Marcusa participovala:

Mission dátum cieľ bombardér
221 11.3.44 Sub repair Shops, Toulon, FR 41-11803 (92)
222 15.3.44 Cassino, IT 42-72772 (85)
223 17.3.44 Schwechat A/D, AU 42-78209 (89E)
224 18.3.44 Gorizia A/D, IT 41-11803 (92F)
225 19.3.44 Steywaffen Flugmotorenfabrik Walzlagerwerke (99O)
226 24.3.44 Steyr, AU (99)
228 28.3.44 Mestre M/Y, IT (99D)
230 30.3.44 Sofia M/Y, BUL 42-78078 (91)
232 3.4.44 Budapest Farancvaros M/Y, HU 42-52599 (88N)
234 5.4.44 Ploesti M/Y, ROM 42-78075 (84)
236 12.4.44 Wiener Neustadt A/C factory, AU (99I)
238 15.4.44 Bucharest M/Y, ROM 42-72904 (86F)
240 17.4.44 Sofia M/Y, BUL (84)
241 20.4.44 Mestre M/Y, IT 42-52599 (88I)
242 23.4.44 Schwechat Heinkel A/C Factory, AUS 42/72892 (93L)
243 24.4.44 Ploesti M/Y, ROM 42-64467 (97O)
244 25.4.44 Varese A/C Factory, IT 41-28960 (90E)
246 29.4.44 Toulon, FR 42-40317 (81A)
247 30.4.44 Alessandria M/Y, IT 42-72904 (86F)
248 2.5.44 Castel Maggiori M/Y, IT 41-28960 (90E)
249 6.5.44 Brasov M/Y, ROM 42-40317 (81A)
251 10.5.44 Wiener Neustadt, AU 42-78321 (98Z)
252 12.5.44 Piombino Harbor, IT 42-78321 (98Z)
264 29.5.44 Wiener Neustadt A/C, AU 42-78373 (87C)
265 30.5.44 Pottendorf A/C Factory, AU 42-72904 (86F)
267 2.6.44 Simeria M/Y, ROM 41-24031 (94)
269 5.6.44 Castel Maggiori M/Y, IT 42-78321 (98Z)
270 6.6.44 Ploesti O/R, ROM 42-72892 (93E)
272 10.6.44 Trieste O/R, IT 42-52599 (88I)
275 14.6.44 Shell O/R Sisak, YU 42-78337 (97O)
276 16.6.44 Bratislava O/R, SK 42-78209 (89L)

Podľa spomienok D. Schoenleina, odleteli až na pár výnimiek zo začiatku ich operačnej túry, spolu 41 misií. Druhý pilot vynechal asi 3-4 misie, a zadný pilot vynechal jednu akciu kvôli omrzlinám. Dostal za ne Silver Star.

"Dňa 16.6.1944 sme leteli svoju 41 misiu. Cieľom bola rafinéria Apolo, Bratislava, Československo. Boli sme nad I.P. a leteli k cieľu, keď zrazu horný strelec T/Sgt. Hadfield zakričal do interkomu: "Čo do pekla to je na dvanástej hodine?!" A ďalšia vec, ktorú si pamätám bola obrovská zrážka. Nepriateľský stíhač, Me 410 do nás vrazil. Doslova odstrelil naše ľavé krídlo a odrezal vrch z nosovej konštrukcie bombardéru. Týmto otvorom som sa aj dostal von, nado mnou nebola žiadna konštrukcia lietadla. Len som sa oboma rukami zaprel a vytlačil sa von. Prúd vzduchu ma už vytiahol do voľného priestranstva. 
Keď som bol vonku, zatiahol som za tiahlo otvárania padáku. Avšak myslel som si, že sa nič nestalo. Mali sme pri sebe hrudníkové padáky ako zálohu, a už som sa načahoval za jeho otváraním, keď zrazu prudké trhnutie mi oznámilo, že hlavný padák sa otvoril. Sekundy medzi odistením a otvorením padáku mi pripadali v strese ako minúty. Vtedy sa okolo mňa prehnal nepriateľský stíhač. Myslel som, že bude strieľať na môj padák, ale len zakýval krídlami a odletel. 
Pristál som na poli a vytkol si oba členky. Takmer okamžite sa okolo mňa zbehlo niekoľko roľníkov pracujúcich na poli. Čoskoro dorazila aj maďarská armádna skupina, naložili ma na nákladiak a odviezli na základňu protilietadlovcov v Komárne. Po základnom ošetrení ma previezli do väznice v Budapešti. Po prvotnom výsluchu ma presunuli do vypočúvacieho strediska Wetzlar, kde som pobudol 31 dní. Potom nasledoval presun do tábora Stalag Luft III pri meste Sagan, a pochod do Moosburgu, Stalag VIIA."

Zajatecké foto Donalda L. Schoenleina.

"Po oslobodení 14th Armored Division nás v lietadlách C-47  previezli do tábora Lucky Strike pri meste Le Havre vo Francúzsku. Tam sme prešli lekárskou prehliadkou, dostali nové uniformy a začali sme pomaly prechádzať z nútenej táborovej diéty na klasickú stravu. Dňa 6. mája som sa nalodil na palubu lode, ktorá ma o 13 dní doviezla do USA."

Certifikát o transporte späť do USA.

Donald Schoenlein zotrval v armádnej službe. V rokoch 1961-62 slúžil u 7122nd Tactical Fighter Wing vo Francúzsku. Dosiahol hodnosť Major. Do výslužby šiel v roku 1967. 
Zomrel 19. decembra 2007 v Lake Lotawana, MO po dlhotrvajúcej respiračnej chorobe.



 - viac informácií o osude posádky a havárii bombardéru.