nedeľa, 25. septembra 2011

Blechhammer - Juh (Kedzierzyn)

Koordináty: 50°18′N 18°15′E / 50.3°N 18.25°E / 50.3; 18.25



V roku 1940 začali práce na budovaní IG Farbenindustrie AG Heydebreck (Blechhammer-Juh). 
Blechhammer-Juh, menšia sestra severnej rafinérie, vzdialená len 6 kilometrov, mala zabezpečiť svojou ročnou produkciou 80 000 ton olejov pre nemeckú vojnovú mašinériu.
Južná rafinéria fungovala už od leta 1943 a mesačne chrlila 2500 ton olejov, čo predstavovalo 21,5 % celej Nemeckej produkcie.  Rozprestierala sa na ploche 17700 x 4000 stôp (1160 akrov). Proces priamej hydrogenácie uhlia Bergiusovou metódou sa po prvý krát spustil v druhej polovici roku 1943. Rafinéria mala vlastnú elektráreň a skladovacie kapacity pre 41000 metrických ton produktov uchovávaných v štyroch skupinách nádrží. 
Odhadovaná kapacita bola 300000  metrických ton produktov za rok.  



Pätnásta letecká armáda USA uskutočnila na Južnú rafinériu spolu šestnásť náletov (7.7.1944, 7.8.1944, 22.8.1944, 27.8.1944, 13.9.1944, 13.10.1944, 17.10.1944, 13.11.1944, 17.11.1944, 20.11.1944, 2.12.1944, 12.12.1944, 17.12.1944, 18.12.1944, 19.12.1944 a 26.12.1944), počas ktorých zhodilo na rafinériu 1978 bombardérov spolu 4567,50 ton bômb.


Bomby smerujúce na Severnú rafinériu. Pekne však vidieť Južnú sestru v pravej časti snímky.

Schematický nákres oboch rafinérií s názvom Blechhammer. Jasne je vidieť spojovací kanál medzi oboma komplexmi a aj železničné prepojenie.

štvrtok, 15. septembra 2011

Záhada motorového štítku (2) - rozuzlenie

V piatok 13.10.1944 bol cieľom bombardérov 451. bombardovacej skupiny Ostereichische Motor Werke pri Viedni. Počas náletu stratila 451. skupina až sedem bombardérov. B-24 42-78647 od 724. squadrony sa zrútil s posádkou Kenneth R. Elliota severne od mesta Bács v Maďarsku. 725. squadrona stratila dva bombardéry. B-24 42-51764 (pilot R. Baker) sa zrútil pri Viedni a B-24 44-41060 (pilot Ashley D. Smith) dopadol pri meste Šopron v Maďarsku. Jednu stratu utrpela 726. BS, keď jej bombardér B-24 42-51587 (pilot Ibar M. Spellacy) dopadol po zásahoch Flaku pri rakúskom Blumau. Najviac postihnutou bola 727. bombardovacia squadrona. Stratila tri stroje. B-24 44-41152 s posádkou pilota James M. Moyeho dopadla v rakúskom Andau, alebo Maďarskom Sandau/Budapešť. Nad Juhosláviou opustili sily B-24 42-95509 pilota James H. Rowseyho.


Bombardéry 451.BG počas bojovej akcie.
Počas odletu z cieľovej oblasti bol Flakom zasiahnutý vedúci stroj letky, B-24J 44-41056 prezývaný "42-KAY". Bol to tretí stratený stroj patriaci 727. squadrone. Jeho posádku tvorili:

1st Lt. Homer T. Brewer (POW) - pilot
2nd Lt. Benjamin E. Weeks, III (POW) - druhý pilot
1st Lt. Harold C. Henschel (POW) - navigátor
1st Lt. Thomas G. Brennan (POW) - bombometčík
S/Sgt. James P. Rozar (POW) - horný strelec
S/Sgt. Eugene S. Monaco (POW) - spodný strelec
S/Sgt. Stanley F. Kopiasz (POW) - pravý bočný strelec
S/Sgt. Joseph J. Pasda (POW) - ľavý bočný strelec
S/Sgt. Victor D. Klopfenstein (POW) - zadný strelec
S/Sgt. Frank M. Brooks (POW) - predný strelec
S/Sgt. Clarence W. Longbrake (POW) - fotograf

Tablo jednotlivých členov posádky H. Brewera.



Zásah Flaku spôsobil vážne škody, a posádka preto dostala okamžite príkaz na opustenie paluby. Sám pilot Homer Brewer po rokoch spomínal:  "Nelietali sme veľa v posledných týždňoch, mnoho misií bolo zrušených z dôvodu zlého počasia. Dňa 13.10.1944 som bol určený letieť na čele letky siedmych lietadiel. Bola to moja 15-ta bojová akcia. Takmer okamžite po odhodení bômb dostal náš Liberator zásah do motoru č.4. Museli sme skákať na padákoch. Dopadli sme na veľkom priestore vzdialene od seba. Zajali ma takmer okamžite. Cez miestnu celu, leteckú základňu Luftwaffe (asi Parndorf, pozn. PK) a výsluchové stredisko do zajateckého tábora pri Sagane."

Takmer okamžite po dopade všetkých zajali ozbrojené zložky. Dôstojníci putovali po výsluchu vo Wetzlare do tábota Stalag Luft III, a muži z posádky boli odvezení do Stalag Luft IV.

Miesto dopadu opusteného bombardéru sa nachádza na poli Janíkov dvor pri Petržalke (vtedy Engerau v Rakúsku). Identifikácia sa podarila kombináciou už spomenutej pátracej akcie po identite bombaréru, ktorému patril výrobný motorový štítok s neúplným číslom. Avšak pre tento stroj MACR uvádza dopad v Andau, čo je dosť ďaleko od Petržalky. Nič teda nebolo isté. Potvrdenie sa objavilo náhodou v dokumentoch americkej exhumačnej komisie, ktorá si dopad stroja spájala s letcom exhumovaným v Petržalke. Jasne sa v správe uvádza, že chvostová časť bombardéru s označením 451.BG so serialom 441056 a červeným číslom 17 na žltom podklade sa v blízkosti Petržalskej stanice nachádzala ešte v roku 1947. 




Liberator "Pithonu Censored"

K prípadu havárie bombardéru B-24H-10-FO 42-52283 a posádky pilota Edwarda Botteena sa objavilo hneď niekoľko doplňujúcich faktov a fotografických dôkazov.
Takže poďme od začiatku. Stroj sériového čísla 42-52283 bol tisíci Liberator vyrobený v továrni Ford vo Willow Run. Bol vyrobený, respektíve skompletovaný a zalietaný dňa 3. novembra 1943, ako dokazuje nápis na fotografii vyhotovenej pri tejto príležitosti.


Stroj bol pridelený k operačnej jednotke, a tou bola 455. bombardovacia skupina so sídlom v Taliansku. U 455.BG dostal bombardér označenie „biela 66“, čo čiastočne dokazuje detailná analýza fotografie z havárie, kde je jasne vidieť číslica 6 a pred ňou torzo ďalšieho čísla 6. Sedí to s rozsahom čísiel ktoré prideľovala svojim strojom 743.BS (60-80 až 90) [po pravde, za upozornenie na tento fakt ďakujeme G. Horvathovi].



Na známej fotografii z miesta havárie je jasne viditeľný diamant, ktorý by mal byť v bielej farbe. Znamenal príslušnosť k 304. Wingu 15. leteckej armády. Taktiež je zrejmé, že stroj nemal namontované odmrazovacie gumové pláty zo smerovky, alebo boli vo farbe Olive Drab.


Objavili sme aj dve fotografie z archívov 455.BG, ktoré podľa žltého čísla na nose „283“ a informácií autorov fotografie dokazujú, že bombardér 42-52283 niesol prezývku (nose art) „Pithonu Censored“ tak, ako je to vidno na dvoch priložených fotografiách. Význam by sa mohol vysvetliť nasledovne: Pithonu je fonetický zápis anglických slow "piss on you" [v slušnom preklade niečo ako kašlem na teba, doslovne alebo expresívne "šťať na teba"] je preškrtnuté a nápis Censored je jasná cenzúra tohto výrazu.
Spolu s týmto nápisom bola predná časť bombardéru ozdobená aj znakmi 69 bômb, ktoré označujú počet absolvovaných úspešných misií stroja.




A takto pravdepodobne stroj vyzeral pred dopadom na zem. Pozícia sériového čísla je odvodená z ďalších fotografií strojov tej istej série, sfarbenia. Biely pás na smerovke bol jedným z používaných označení 743. squadrony a podla nás je badateľný na fotografii smerovky vyhotovenej po havárii.


pondelok, 5. septembra 2011

S/Sgt. Stewart M. Holloway

ASN #39207014

Narodil sa v 2. mája 1918 v Seattli, Washington.
Letecký výcvik absolvoval na nasledovných základniach a obdobiach:
Recruit Center, Fort Lewis, Washington: 26.4.1943 - 1.5.1843
Fresno, California: 3.5.1943 - 24.6.1943
Lowry Field, Colorado: 26.6.1943 - 22.9.1943
Salt Lake City, Utah: 25.9.1943 - 5.10.1943
Wendover Field, Utah: 5.10.1943 - 8.12.1943
Gowen Field, Boise, Idaho: 9.12.1943 - 5.3.1944
Topka, Kansas: 7.3.1944 - 19.3.1944
Odoslaný za more k 32. squadrone, 301. bombardovacej skupine dňa 21.3.1944.

Dňa 19.6.1944 mu bola udelená Air Medal a jeden Oak Leave Cluster. Dňa 11.9.1944 dostal druhý Oak Leave Cluster.

Bol členom posádky B-17 44-6353, ktorá sa nevrátila z náletu na rafinériu Lobau, Viedeň dňa 10. septembra 1944. Takmer okamžite po odhodení bômb bol bombardér zasiahnutý Flakom, padol do vývrtky a explodoval vo vzduchu. Štyria letci sa stihli zachrániť výskokom na padákoch, a šiesti zahynuli na palube. 

Sgt. Robert C. Shaughnessy (16114993):
"Letel som ako spodný strelec v lietadle 44-6347, letiac na pozícii 2-3, zatiaľ čo 44-6353 letel na pozícii 1-3. Tesne pred príletom nad cieľ náš stroj zaznamenal problémy s motorom a museli sme sa vzdialiť od formácie asi o 1000 yardov, čo nám poskytlo pohľad na vedúcu squadronu. Hneď po odhodení bômb č. 353 začalo širokú zatáčku a vzďaľovalo sa od formácie. Bombardér vyzeral byť pod kontrolou. Vtedy sme videli tri padáky, a hneď na to lietadlo začalo padať dolu. Po páde o 2000 stôp zrazu explodovalo a roztrhlo sa na niekoľko kusov. Žiadne ďalšie padáky som nevidel. Stalo sa tak asi nad východným okrajom Viedne."

Po vojne za Americká komisia vrátila na miesto a v dvoch hroboch na centrálnom cintoríne vo  Viedni našla pozostatky letcov z posádky. Pod číslom X-6914 vyzdvihli ostatky sprvoti identifikované ako 2nd Lt. Raymond Clamage zo 484.BG, avšak neskôr identifikované ako Holloway.

Pochovaný je od 22.5.1951 na cintoríne v St. Avold, Plot III, Rada 8, Hrob 91.

Spolu s Holowayim boli na cintoríne vo Viedni identifikované aj ďalšie pozostatky letcov z jeho posádky. Dvaja letci boli nájdení v Dunaji. To dokazuje, že bombardér dopadol predsa len na území Rakúska a telo pilota Gail Stubbsa bolo do obce Kližská Nemá, kde bolo exhumované, naplavené po Dunaji.