sobota, 15. decembra 2012

1st Lt. Charles R. Campbell


Tento príspevok by sme radi uverejnili trochu inak, a to ako obrazovú spomienku a prierez životom jedného z letcov, ktorý zahynul na Slovensku počas 2. sv. vojny.

Charles Ralph sa narodil 22.12.1922 rodičom v meste Rupert, Idaho. Mal ešte jednu sestru Dorothy.


Okrem pomoci rodičom na farme, študoval na Brigham Young University, Provo, Utah.

Do armády vstúpil 29. októbra 1943. Počas výcviku prešiel základňami Buckley Field, Colorado; Kansas State Teachers College.

Výcvik ukončil 8. februára 1944 na Ellington Field, Texas.

V auguste 1944 sa dostal do zámoria k 451. bombardovacej skupine.
 
Bola mu pridelená posádka v zložení: (zľava stoja) Daniels, Campbell, Ward, But, Fischer, Kraynak; (zľava čupia) Devoce, Clark, Timmer a Davis.

Na sedadle prvého pilota odlietal viac ako 35 misií u 451.BG / 725.BS. Na fotke s druhým pilotomTrittzom.

U jednotky bol povýšený na 1st Lieutenant s ASN #O-710442


Zahynul na svojom poste prvého pilota v bombardéri B-24J-70-CF 44-10629 "Buzz Baby" s trupovým číslom #34 dňa 11. decembra 1944. Ostatky letca boli pochované v obci Trávnik.
Jeho hrob sa nachádza na Americkom vojenskom cintoríne v Lorraine, St. Avold, Francúzsko,  Plot B Row 32 Grave 10

Vyznamenania: Distinguished Flying Cross, Air Medal with 2 Oak Leaf Clusters, Purple Heart

pondelok, 5. novembra 2012

Zajatci z Hells Angel's

Podarilo sa zohnať štyri fotografie letcov posádky B-17G-60-DL 44-6659 vyhotovené po ich zajatí po zostrele dňa 14.2.1945 a prevoze do výsluchového strediska vo Wetzlare. Všimnite si, že letci nie sú ešte evidovaní pod zajateckými číslami, ale pod ich ASN, pričom Davis, ako dôstojník má uvedené ešte pôvodné ASN z dôb, keď nebol dôstojníkom.

T/Sgt. Max A. Little
rádio operátor
* 9. marec 1920
+  27. august 1999
ASN #19159865
narukoval 23.9.1942 v Los Angeles, CA

---------------------------------------------------------------------------------------------

1st Lt. Robert E. Davis
pilot
* 21. októbra 1916
+ 3. januára 2002
ASN #O-826889
narukoval 19.11.1942 v Milwaukee, WI pod ASN #16117648




---------------------------------------------------------------------------------------------

S/Sgt. Bobbie A. Davis
spodný strelec
*  1925
+ ?
ASN #34834507
narukoval 31.01.1944 v Fort McPherson, Atlanta, Georgia

---------------------------------------------------------------------------------------------

S/Sgt. Gerlad P. Dickerson
zadný strelec
* 23. september 1920
+ 11. december 2009
ASN #15125559
narukoval 15.12.1944 v San Antonio, TX

---------------------------------------------------------------------------------------------

T/Sgt. Donald A. Bruegeman
horný strelec
* 12. august 1925
+ apríl 1979
ASN #39468843
narukoval 8.8.1944 v Seattle, WA 



pondelok, 15. októbra 2012

S/Sgt. Victor D. Klopfenstein


ASN #35296163
Foto z roku 1943

"Neboli sme si istí, či naše lietadlo šlo k zemi z dôvodu priameho zásahu Flakom alebo bolo zasiahnuté fragmentami iného zasiahnutého stroja v našej formácii. Zranil som si nohu pri doskoku na zem. Čoskoro sa pri mne zastavili muž so synom. Na bicykli ma vzali k blízkej usadlosti, odkiaľ ma na povoze odviezli do provizórneho väzenia. Ľudia, ktorých sme počas cesty stretali boli priateľskí, ukazovali nám znak víťazstva.
Poslali ma do Dulagu vo Frankfurte na výsluch. NIekoľko dní som bol na samotke. Potom ma umiestnili do tábora Stalag Luft IVdo času, kým sa nepriblížili ruské vojská. Nastal peší presun do Moosburgu a oslobodenie americkou armádou"

Sgt. Klopfenstein bol členom 451. bombardovacej skupiny so základňou v Taliansku. Dňa 13. októbra letel na svoju 20. misiu nad okupovanou Európou. Ich cieľom bola Viedeň. Tesne po odhodení bômb žeravý úlomok zasiahol ich bombardér a bombardér začal horieť. V beznádejnej situácii vydal pilot rozkaz na opustenie paluby. Klopfenstein skákal ako štvrtý v poradí, avšak pretože otáľal s otvorením padáku dlhší čas, dosadol na zem asi o päť minút skôr ako jeho spolubojovníci. Pilot skákal ako posledný, a krátko na to ako opustil palubu horiaceho bombardéru, stroj explodoval vo vzduchu.

Posádka dosadla na zem v okruhu asi 13 kilometrov. Všetci boli zajatí a sústredení na leteckej základni Parndorf, odkiaľ ich odviezli do Viedne.

Dňa 8. mája 1945 sa dostali po oslobodení do prístavu Le Havre, a 13. júna 1945 sa Klopfenstein vydal na plavbu do USA na nákladnej lodi Victory. 

Foto z roku 2010

sobota, 25. augusta 2012

S/Sgt. James P. Rozar

WWII ASN #34544012



Narodil sa v štáte Georgia dňa 23. novembra 1923.  
Do armády vstúpil 16. marca 1943 v CP Blanding, Florida.
Po výcviku za palubného strelca bol poslaný do Talianska k 451. bombardovacej skupine. Tam v posádke H. Brewera lietal na pozícii horného strelca. 
Bol zostrelený dňa 13.10.1944 a stal sa zajatcom Nemecka v tábore Stalag Luft I.
Po vojne sa vrátil do USA a obdržal vyznamenanie Purple Heart.
Zotrval v armáde. Absolvoval USAF Command and Staff College a pred odchodom do penzie dostal Legion of Merit. Po 27 rokoch v službe odišie do penzie roku 1970.
Lieutenant Colonel James P. Rozar, United States Air Force (vo výslužbe), zomrel po dlhotrvajúcej chorobe dňa 14 septembra 2002 v San Antonio, Texas.


streda, 15. augusta 2012

S/Sgt. Walter F. Falck Jr.

ASN #32910827



Narodil sa 16. januára 1925 v Newark, NJ rodičom Walterovi (Sr.) a Hulde Falckovým. Po ukončení strednej školy sa pridal k armáde. Do služby v armáde sa prihlásil dňa 3. apríla 1943 a o sedem dní neskôr, 10.4.1943 sa dostavil k do Fort Dix v Jew Jersey. Po výcviku bol zaradený k 15.USAAF a jej 459. bombardovacej skupine, so základňou v Taliansku.

Na svoju poslednú akciu dňa 18. decembra 1944 spomínal po rokoch nasledovne:

"Naše bojové lety boli bez väčších problémov, až po dvadsiatu ôsmu akciu... Práve sme odhodili náš náklad 500 lb. bômb na Osvienčim v Poľsku. Flak nebol intenzívny a cieľ bol zakrytý oblačnosťou. Odrazu sa spustila hrozná prehradná paľba flaku, najprv po našej ľavej strane a potom aj vpravo od nás.
Motor číslo 3 dostal priamy zásah. Našťastie nenasledovala explózia. Vrtuľa sa však pretáčala naprázdno a tak motor nepracoval. Začali sme strácať výšku. Zbavili sme bombardér nadváhy; vyhodili sme zbrane cez bombovnicu. Uvedomili sme si , že lietadlo vydrží v lete len asi hodinu a tak sme zamierili k Rusmi držanému územiu. Keď nám došlo palivo, nenašli sme nikde vhodnú plochu na núdzové pristátie a tak sme vyskočili na padákoch.

Jeden za druhým sme vyskočili z paluby bombardéru. Náš pilot, Robert DeGroat a ja sme vyskočili ako poslední. Vyskočil som do mrazivého vzduchu a po napočítaní do desať som otvoril padák. V tom okamihu nasledovalo trhnutie a moja letecká čiapka s mikrofónom naveky opustila moju hlavu. Potom nasledovalo pomalé pozvoľné klesanie na padákovom hodvábe. Všetko bolo tiché a mierumilovné do času, keď som začul výstrel. Myslel som si, že som nad oblasťou bojov. Avšak nie, strely boli mierené na mňa. Projektily lietali okolo mňa, do padáku až kým ma jedna nezasiahla. Prevŕtala moju ľavú nohu na stehne a vyšla na druhej strane bez zasiahnutia kosti. Myslel som, že to je môj koniec. Keď som sa blížil k vrcholcom stromov, modlil som sa za hladké pristátie.


So stále pripnutým  vakom B-4, narazil som o vrcholce stromov, ktoré pokrývali celú oblasť snehom zasnežených kopcov. Prehrabal som môj escape kit a vytiahol nôž. Začal som si presekávať cestu cez kríky. Keď som sa vymanil z krovia, vyšiel som asi 200 stôp do kopca, kde som sa mohol rozhliadnuť.  Vtedy som spozoroval dvoch vojakov ako ku mne zozadu bežia so zbraňami. Moja prvá nádej bola, že sú to Rusi, avšak keď sa priblížili, všimol som si svastiku na ich čapiciach. Pod hrozbou zbraní opretých o môj chrbát ma odviedli dolu z kopca do ich tábora. Po zasypaní môjho zranenia práškom z môjho escape balíčka ma naložili do nemeckého jeepu a chceli ma previezť. Avšak ako sme vychádzali na cestu, vozidlo sa prevrátilo a mňa hodilo do priekopy. Čo ma ešte v ten deň všetko postretne, povzdychol som si.

Neskôr v ten deň večer, pilot, rádio operátor, navigátor a zadný strelec sa objavili v tábore. Zajali ich podobne ako mňa, takmer hneď po dopade. Strávili sme spolu noc na veliteľstve a nasledujúce ráno priviedli nášho druhého pilota. 

Posádka číslo 6183, Lincoln Army Air Field, Nebraska, máj 1944
Stojaci z ľava do prava: Sgt. John C. Mann Jr. (tail turret), Sgt Walter F. Falck Jr. (engineer/top turret), S/Sgt Alexander S. Drogy (radio operator/waist gunner),Sgt. Lester Joseph Jr. (nose turret), Sgt Joseph G. Hallett Jr. (ball turret), S/Sgt William Sowders (armorer/waist gunner)
Kľačiaci z ľava do prava: 2nd Lt. Robert G. Degroat (pilot), 2nd Lt. Henry M. Sandifer Jr. (co-pilot), 2nd Lt. Huber V. Schierling (navigator), 2nd Lt. Dan Rose (bombardier)

Neskôr poobede, po požití trochy kapustovej polievky, nás naložili na nákladiak spolu s ruskými a ukrajinskými zajatcami. Toto bol len začiatok 30 dňového prechodu Slovenskom a Nemeckom do vypočúvacieho strediska pre zajatých spojeneckých letcov.

Naša ďalšia zastávkou bola väznica Gestapa vo Zvolene. Tam sme strávili vianočné sviatky. Rozdelili nás do dvoch skupín, po troch do každej, a zavreli do miestností s hrubými kamennými stenami.

Počas piatich dní sme zostali v našich celách a čakali na ďalšie kroky Gestapa. Spali sme na prázdnych vreciach na podlahe, voda bola neustále orosená od vody, ktorá prenikala stenami a stropom. Vlhkosť a zima prenikala hlboko do našich pocitov. Jediným zdrojom tepla bol oheň, ktorý plápolal asi do dvoch hodín poobedia keď dohorelo palivo. Nikdy nám nebolo teplo, aj so všetkým naším oblečením pozapínaným po uši sme sa stále triasli zimou.

Konečne na piaty deň nás predviedli pred vrchného veliteľa Gespata. Namiesto strohého výsluchu, ktorý sme očakávali, to bola uvoľnená rozprava o našich obľúbených športoch. Náš "hostiteľ", ako sa ukázalo, bol jednu dobu sparing partnerom boxeristu Maxa Schmelinga.


Mnohokrát sme sa museli schúliť dokopy a spať vonku. Spánok vonku v treskúcom mraze nebola žiadna zábava, špeciálne ak sme nemali možnosť sa zohriať. Na dôvažok sme nemali dostatok jedla aby sme si udržali telesnú kondíciu a aké také zásoby tuku, ktoré by nás chránili pred mrazom. Jednu noc sa nám podarilo nájsť úkryt v starej pivnici na zemiaky. Nebol to žiaden luxus, ale veľmi dobre poslúžila našim potrebám prespať v zákryte pred zimou. Počas noci bolo veľa poplachov, spôsobených našimi bombardérmi. Na naše prekvapenie, keď sme ráno vyliezali z nášho krytu, videli sme mŕtveho ruského pilota visieť na padákových popruhoch zo stromu. Bol zostrelený počas noci. 

Jazda vlakom naprieč Nemeckom sme museli čeliť civilistom, ktorých nálety vyhnali z ich domovov. Videli sme výsledky leteckej vojny prechádzajúc cez zničené mestá. Cítili sme nenávisť, ktorú voči nám mali v pohľadoch. Často krát na nás hádzali predmety, aj keď sme boli ukrytý vo vlaku. Zložité boli aj prechody s eskortou mestami.  Dokonca malé deti na nás hádzali kamene, nadávali nám a pľuli na nás. Volali nás "Gangsteri z Chicaga". Mnoho krát nám naše stráže zachránili život.
Po päť a pol mesiaci v zajatí nás oslobodila siedma armáda pri meste Moosburg."

Po návrate do USA bol Walter Falck prepustený zo služby v armáde dňa 28.10.1945. Oženil s Berthou dňa 26. septembra 1947. Mali spolu synov Garyho, Stevena, Waltera a Johna. Po vojne navštevoval Upsala College a neskôr získal titul bakalára v učiteľstve základného stupňa na Trenton State Teachers College. Na školách v Bayville a Jackson Township, NJ učil štvrtý ročník po dobu 25 rokov. Po odchode do dôchodku sa presťahoval s rodinou do Fort Myers.
Walterov syn, ktorý slúži v armáde, pri príležitosti dňa otvorených dverí základne pred nastúpenou základ§ou otcovi pripína POW medal.


Walter F. Falck zomrel 7. mája 2009 vo Fort Meyers, štáte Florida.

nedeľa, 5. augusta 2012

S/Sgt. John Krogstadt

V knihe "Konečná zastávka: Slovensko!" sme na strane 142 uverejnili fotografiu letca s tým, že sa jedná o Johna Krogstadta. Fotografia bola v zložke dokumentov KU reportu spolu s osobnými dokladmi menovaného letca. Keď sa po rokoch podarilo skontaktovať s letcom osobne, vyviedol nás z omylu. Osoba na uverejnenej fotografii nie je John Krogstadt, a ani sa nejedná o žiadneho z jeho spolubojovníkov z posádky Lt. Johna C. Fassnachta.

Aby sme pravde učinili za dosť, zverejňujeme tu nové informácie:

S/Sgt. John Krogstadt
ASN #39206633




John zomrel po krátkej chorobe dňa 13. januára 2012.

nedeľa, 15. júla 2012

T/Sgt. Karl G. Rienerth

ASN #35587495

Narodil sa 8. decembra 1909 v Youngstown, OH.
Bol synom George Rienerth a Regina Konnerth. Mal troch súrodencov, jednu sestru a dvoch bratov. 

Hilda, Paul, Herman a Karl Rienerth, august 1914.
Civilným zamestnaním  bol stolár.

Chlapi rodiny Rienerth. Karl stojí vľavo.

Rodina Rienerth. Zľava stoja Sophia, Paul, George, George Jr., Regina, Karl a Hilda, leto 1935
Do armády vstúpil 23. októbra 1942.

Bol zostrelený ako palubný mechanik a strelec posádky Lt. Wilsona od 454. bombardovacej skupiny a jej 736. squadrony dňa 7.7.1944. (o podrobnostiach zostrelu viď "Posledná misia R-Baby") V dobe zajatia slovenskými zložkami mal u seba peňaženku so 42 dolármi, 4435 talianskymi lírami, strieborný náramok a zlatý prsteň.

Karl Rienerth (vpravo) s priateľmi z  posádky. Vedľa neho zľava stoja Fleharty, Yezdich, Hede, Rasor.


Po pobyte v zajateckom tábore v Grinave a úteku do Banskej Bystrice bol. 7. 10.1944 evakuovaný z letiska Tri Duby na palube bombardéru B-17.
V novembri 1944 obdržal vyznamenanie Purple Heart.


Zomrel 20. júna 1987 v rodnom Youngstown, OH.


sobota, 7. júla 2012

2nd Lt. John "Jack" M. Magee

ASN #O-698739


John Magee je jedným z jedenástich členov posádky bombardéru B-24 41-28771 od 459. bombardovacej skupiny, 756. squadrony, ktorý bol stratený dňa 16. júna 1944.


Narodil sa v meste Philadelphia, Pennsylvania v roku 1920. V decembri 1941 sa prihlásil do armády s nádejou, že sa stane pilotom. Výcvik vykonal v Jefferson Barracks v Missouri, kde aj v roku 1942 spoznal svoju budúcu manželku Dorothy Strauser. Neskôr absolvoval výcvik za radarového navigátora v Selmon Field, Louisiana a neskôr Langley Field, Virginia. V zime 1944 si Jack vzal Dorothy za manželku a v máji 1944 odcestoval za more do Talianska. Pôvodne slúžil u 825th Bombardment Squadron, 484th Bombardment Group.

Dorothy a Jack
V knihe Konečná zastávka: Slovensko! sme vychádzali z dostupných spomienok pamätníkov a letcov, a údajov uvedených v MACR. 
Na začiatku formácie a ako prvej letiacej 756.BS letel stroj B-24H-15-DT 41-28771, vybavený radarom „Mickey“. Za riadením sedel Capt. Reed a 2nd Lt. Singer, ostatné posty zastávali ďalší deviati letci. Capt. Reed letel ako Group Deputy Leader a obaja jeho navigátori, Bloom a Olzanowski leteli svoju poslednú 50tu misiu.

Capt.  Henry C. Reed                           Pilot                                         POW
2nd Lt.  John J. Singer, Jr.                Druhý pilot                           POW
2nd Lt.  Maurice M. Bloom, Jr.         Navigátor                              POW
2nd Lt.  Richard R. Olzanowski        Navigátor                              POW
2nd Lt.  John M. Magee                       Radar Navigátor                 MIA
2nd Lt.  Malcolm J. Glick                   Bombometčík                        POW
S/Sgt.  Ludger J. Bossley                    Palubný mechanik              POW
T/Sgt.  William T. Martin                 Rádio operátor                       POW
S/Sgt.  Howard W. Meserve, Jr.      Pravý bočný strelec             POW
Sgt.  Harold C. Hodges                       Zadný strelec                         POW
Sgt.  Howard P. Landers                    Ľavý bočný strelec              POW

Počas príletu k cieľu napadli formáciu ťažké stíhačky Me 410. Palubní strelci obránili svoj bombardér a útok nemeckých stíhačov prežili bez vážnej ujmy. Tak sa bombardér so svojou posádkou v poriadku dostal nad cieľ, ktorý dosiahli okolo pol jedenástej. Bombovnica sa otvorila, opäť zavrela a bomby preto nimi preleteli zavretou šachtou. Takmer okamžite vznikol na palube požiar. Oheň bol viditeľný v prednej časti šachty. „Takmer okamžite za cieľom začali letci vyskakovať z horiaceho bombardéru. Stroj letel pokojne asi šesť minút a tak mal každý dostatok času vyskočiť“, uviedol vo svojom svedectve Bob Hill, letiaci na palube vedľajšieho bombardéru. Deviati z nich boli zajatí na území Rakúska.

Horiaci stroj pokračoval v neriadenom lete smerom k zemi a dopadol na pole pri Petržalke v oblasti zvanej Janíkov dvor medzi Rakúskymi obcami Kittsee a Berg. Očitým svedkom udalosti bol p. Gustafík z Petržalky:
„Koncom jari roku 1944 som bol očitým svedkom drámy posádky jedného zostreleného Liberatora. Mal som týždňovú dovolenku a vypomáhal som na poli staršej sestre, vydatej ešte za prvej ČSR do susednej rakúskej obce Kittsee. Bol krásny predletný deň. Dopoludnia vyhlásili letecký poplach. Keďže sa tak dialo skoro denne, nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Po chvíli však bolo dunenie bombardovania od Viedne a protilietadlová paľba intenzívnejšia. V závratnej výške som spozoroval aj roje spojeneckých bombardérov. Pozoroval som tiež obláčiky explodujúcich granátov nad neďalekou rakúskou horou Hochwart (Horná stráž). Dôvod veľmi nízko zameranej paľby slovenských batérií sa vzápätí vysvetlil. Spod hory sa zrazu vynoril ohromný strieborný štvormotorový bombardér. Letel veľmi nízko a pomaly, ako ranený vták. Na polia, pri obci Berg, dosadala na padákoch jeho posádka. Lietadlo letelo priamo nado mnou, smerom na Rusovce. Desiatky granátov vybuchovali vôkol a nemohli ho trafiť. Ja, zarytý v brázde poľa, som iba jedným okom sledoval vyvíjajúcu sa drámu na obzore. Lietadlo napokon predsa zasiahli a začalo dymiť. Bolo to už niekde nad Janíkovým dvorom. Horiace lietadlo dopadlo na pole a od horiacich trosiek sa vznietil neďaleký stoh slamy. Celú posádku zajalo SD z Petržalky. Trosky lietadla umiestnili z propagandistických zámerov na priestranstve pri železničnej stanici.
2nd Lt. John J. Magee napriek tomu, že nebol zranený, nevyskočil z lietadla. K posádke bol pridelený na tento let od 484.BG / 825.BS. Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 pod číslom X-8009 v Petržalke uskutočnená exhumácia pozostatkov amerického letca. Pravdepodobne sa jednalo o vyzdvihnutie pozostatkov spomínaného Johna M. Mageeho, ktorý sa zrútil aj s lietadlom. Maurice Bloom si spomenul, že na palube bombardéru nemali záložný padák. A to sa pravdepodobne stalo osudné Mageemu. Podľa Blooma sedel Magee na svojom padáku, a nemal ho pripevnený na chrbte počas náletu. Keď vypukol požiar, Mageeho padák bol zasiahnutý a tým pádom nepoužiteľný. Pravdepodobne len trpko čakal na svoj osud na palube padajúceho lietadla...

Tento text však musíme podľa posledných poznatkov v niekoľkých bodoch, ktoré sú podčiarknuté, zmeniť:
1/ Let bombardéru nebol neriadený. Aj keď zahalený v plameňoch, stroj pilotoval autopilot. 
2/ Posádka skákala omnoho skôr. Nie nad Bergom.
3/ Na bombardér možno strieľalo protilietadlové delostrelectvo SVZ, ktoré bolo umiestnené v Petržalke, avšak nevzniesli nárok na toto víťazstvo. Osobne sa domnievame, že stroj už bol nebezpečne nízko, aby bola streľba z kanónu veľkej ráže bezpečná. Taktiež stroj nezačal horieť nad Janíkovým dvorom, ale omnoho skôr.
4/ O osude trosiek sa mnoho nevie.
V prípadoch 2-4 sú spomienky pána Gustafíka veľmi pravdepodobne zamenené so sledovaním aj druhej havárie US bombardéru, ktorá sa stala v danej oblasti, a tou je nedávno identifikovaný prípad z 13. októbra 1944. (Viď článok Záhada motorového štítku (2) - rozuzlenie)

5/ Ako neskôr vysvitne z nových zistení, Magee bol zranený.
6/ Exhumované ostatky pod číslom X-8009 v Petržalke nepatrili Mageemu, ale letcovi Murray F. Eskew (viď článok Fakty k exhumácii v Petržalke)

Ako to teda bolo s 2nd Lt. John M. Mageem?

Jozef Lakatoš, obyvateľ Kitsee po vojne spomínal:
"Pamätám si, že v lete roku 1944 havarovalo americké bombardovacie lietadlo blízko mliečnej farmy Antonienhof (Rakúsky názov pre usadlosť Janíkov dvor). Jeden letec, ktorý zoskočil bezpečn z lietadla bol zajatý pohraničnou strážou a odvedený do domu majiteľa statku. Keďže odmietol vypovedať, bol odvedený Gestapom do kasární Adolfa Hitlera v Engerau (Petržalka).
Na mieste havárie neboli žiadny mŕtvy. Našli sme tam mnoho vojenských objektov, cigariet a čokolády."

A manželka p. Lakatoša, pani Mária dodáva:
"Letec bol veľmi vysoký a mal blond vlasy. Jeho ľavá noha musela byť zranená, nakoľko pri chôdzi na ňu dopadal a rukou si pridržiaval oblasť kolena."

Táto spomienka o zranení korešponduje s výpoveďou S/Sgt.  Howard W. Meserve, ktorý si spomína, že Lt. Magee mal vážne popálenú ľavú nohu. 

Letec by logicky z Petržalky putoval do Viedne na výsluch. Tam sa však nedostal a je pohrešovaný. Je veľmi pravdepodobné, že sa stal obeťou nekorektného postupu Gestapa pri výsluchu v Petržalke, a možno mu patrí jedno z neoznačených hrobových miest na cintoríne.


- za biografické informácie a fotografie Johna dakujeme jeho vnukovi.

štvrtok, 5. júla 2012

2nd Lt. Frank C. Soltesz

ASN #O-697232


Narodil sa 17. júla 1921 v Lakewood, OH rodičom slovenského pôvodu Michalovi a Márii Šoltésovcom z Turčianskeho Sv. Martina.

Do armády vstúpil 24.7.1942

"Dňa 7.7.1944 som letel doprovod bombardérom, letiacich nad Blechhammer.  Nad Bratislavou som zaútočil na Me 109, avšak vtedy som dostal zásah zozadu od nepriateľského lietadla. Môj Mustang sa okamžite prepadol do strmého klesania. Zostal som v stroji až do výšky asi 5000 stôp a to do okamihu, keď sa utrhlo ľavé krídlo. Vtedy som vyskočil von a použil padák. Pri výskoku som si poranil ľavé rameno. Po pristátí ma zobrali miestny obyvatelia do obce, a ošetrili ma. Mal som zranenia na tvári, ktorá mi napuchla. Prekryt kokpitu bol totiž odstrelený nepriateľom. Dali mi aj zajesť a vypiť, a odovzdali ma do rúk slovenskej polície. Keď prišli Nemci s písomným rozkazom vydať letca, Slováci to odmietli. Potom ma odviezli do Bratislavy, na Ministerstvo. Keďže ale bolo už poobede,  nikto na ministerstve nebol a tak ma vzali do nemocnice. Na druhý deň som bol odvedený na ministerstvo a osobne sám minister Čatloš sa pokúšal ma vypočúvať. " 



pondelok, 25. júna 2012

2nd Lt. Maurice M. Bloom, Jr.

ASN#O-591700


Narodil sa dňa 29. januára 1921 v St. Louis City, Missouri, USA

Bol členom posádky bombardéru B-24 H-15-DT 41-28771 od459.BG / 756.BS, ktorý sa zrútil južne od Bratislavy. Maurice sa po výskoku na padáku stal zajatcom StalagLuft VII.

Do svojho odchodu do dôchodku dosiahol hodnosť Col. (Ret) U.S. Army
Zomrel dňa 16. októbra 2006, Albuquerque, Bernalillo County, New Mexico, USA


piatok, 15. júna 2012

2/Lt. Marshall V. Peterson

ASN #O-693312


Narodil sa 5. novembra 1922 v Bradley, Južná Dakota ako syn Carroll a Marion Collins Petersonovcov.
Navštevoval základnú školu vo Watertown a rovnako aj strednú školu, ktorú ukončil v roku 1940. Dňa 25. januára 1942 sa oženil s Elvina May Quamman v meste Monmouth, IL. Mali spolu dcéru Barbaru Jean.
Do služby v armáde nastúpil 3. júna 1942 v Peorii, Illinois. V Novembri 1942 nastúpil na výcvik a takmer o rok neskôr, 1. októbra 1943 bol vyradený v hodnosti 2nd Lieutenant. 
Dňa 5. februára 1944 bol poslaný za more a stal sa členom 376. bombardovacej skupiny a jej 515. squadrony.
Zahynul na palube B-24G-10-NT, ktorý pilotoval 2nd Lt. Marcus dňa 16.6.1944, a zrútil sa pri obci Dolný Štál. Marshall bol vo funkcii druhého pilota. Jeho telo nebolo nikdy nájdené a spoľahlivo identifikované a je ako jediný z posádky vedený ako nezvestný v akcii.

Jeho meno je napísané na tabuli pohrešovaných vo Florencii, Taliansku.




utorok, 12. júna 2012

Bojovníci z nebies v Novej Bani


V Pohronskom múzeu v Novej Bani sa od 15.6.2012 do 19.10.2012 chystá prezentácia artefaktov a histórie nazvaná "Bojovníci z nebies". Aj keď s totožným názvom ako v minulosti výstava v Topoľčanoch, podľa informácií má pokrývať viacero prípadov havárií lietadiel ako v minulosti (B-17, B-24, P-38, P-51, Li-2, Bf 109, Me 410).





Stránku múzea, kde sa postupne isto objaví reportáž z akcie je možné navštíviť TU

utorok, 5. júna 2012

Príbeh jednej fotografie

I keď fotografie formácií bombardérov zväčša vyzerajú monotónne a opakujúco sa, je niekoľko fotografií, ktoré vystupujú z radu a ukazujú osudové okamihy. Jednou z takých je aj fotografia vyhotovená dňa 16.6.1944 počas náletu na rafinériu v Lobau neďaleko Viedne.


Nad cieľom, ihneď po odhodení bômb, bol spozorovaný požiar na stroji B-24H 41-29508 "General Nuisance" s označením "červené R", sedlanom posádkou Frederick Smitha od 761.BS, 460.BG, 15.AF. Boli pozorované tri padáky a potom nasledovala explózia. Trosky stroja dopadli na zem neďaleko ...... 

1/Lt. Frederick B. Smith (KIA) – pilot
2/Lt. Harri (NMI) Mansdorf (POW) - co-pilot
2/Lt. Bronislaus (NMI) Budruinas (KIA) – navigátor
2/Lt. John (NMI) Schwartz (POW) – bombometčík
T/Sgt. Herbert A. Wilson (POW) - palubný mechanik
T/Sgt. John W. Summers (KIA) -pomocný mechanik
T/Sgt. Edward W. Redford (KIA) - rádiooperátor
Sgt. Weldon B. Carter (KIA) - strelec
Sgt. Antonio C. Bejar (KIA) – strelec
T/Sgt. Leonard J. DiMatteo (KIA) - strelec

V roku 1946 zanechal svedectvo o udalosti bombometčík John Schwartz:


"Boli sme v typickej zatáčke pre odpútanie sa z cieľovej oblasti, keď nás zasiahlo pritlietadlové delostrelectvo. Moja pozícia na palube ako bombometčíka, bola v prednej časti stroja spolu s navigátorom a predným strelcom. Tu som bol zasiahnutý niekoľkými šrapnelmi granátu do nohy. Keďže som nedostal žiadnu výstrahu cez palubný telefón, prirodzene som si myslel, že lietadlo je v poriadku....Niekoľko sekúnd neskôr som sa pozrel cez tunel.... a uvidel jagavý pohyb. Odpútal som svoj kyslíkový systém a šiel skontrolovať, čo sa deje.  Celá bombovnica bola v plameňoch. Urýchlene som sa vrátil do prednej časti, odopol si protiflakovú vestu, nasadil si padák a kopol som navigátora Lt. Bronislaus Budruinasa aby som upútal jeho pozornosť. Takmer okamžite ma nasledoval v činnsoti po tom, čo odpútal predného strelca Sgt. Weldon Cartera z jeho pozície. Chystal som sa informovať pilota o dianí na palube, keď sa zrazu lietadlo naklonilo na jednu stranu. Odstredivá sila nás tlačila k stenám bombardéru a boli sme uväznení v útrobách. Stroj prešiel do strmého klesania, plamene sa zintenzívnili a začala vybuchovať munícia palubných zbraní. Od tohto momentu si dobre nepamätám čo sa dialo. Lietadlo explodovalo, pretože som precitol padať k zem vo vzduchu. Automaticky som zatiahol za otváranie padáku a ten sa otvoril. Pristál soma si 200 stôp od nemocnice v Geiselkirchene v Rakúsku. Okamžite mi podali prvú pomoc pre popáleniny tretieho stupňa na tvári, horných aj dolných končatinách a chrbte."

Vyzerá to tak, že obaja, Schwartz aj Mansdorf boli explóziou vyhodení z lietadla. So zraneniami od Flaku na kolene a nohe bol Mansdorf prevezený do nemocnice pri tábore Stalag 17A, kde bol ošetrovaný aj Schwartz.  Obaja sa dostali do USa vo februári 1945 na palube lode M.S.Gripsholm.

Tretí zachránený, Herbert Wilson, palubný mechanik, potvrdil vo svojej výpovedi, že on je tým letcom na fotografii, ktorý opúšťa bombardér horným únikovým otvorom.

Smith, Budrui, Summer, Carter, Bejar a DiMatteo boli pochovaní na miestnom cintoríne v  Götzendorfe v Rakúsku. Telo Redforda nebolo nájdené okamžite, až po niekoľkých dňoch a bolo pochované na centrálnom cintoríne vo Viedni...

piatok, 25. mája 2012

S/Sgt. Andrew P. Kraynak

ASN #33695261


Narodil sa 17.marca 1923 v Glassporte, Allegheny County, Pennsylvania, USA
V rodnom meste absolvoval aj skolu Glassport High School. Do Senior Class patril v roku 1941.

Foto zo strednej školy rok 1941
Do armády vstúpil dňa 1.júla 1943 v Pittsburgu, PA.
Bol členom posádky B-24J-70-CF 44-10629 s posádkou pilota Lt. Campbella, patriaceho 725. squadrone, 451. bombardovacej skupine. 

Pri stroji Liberator na základni Muroc Airbase v Californskej púšti v roku 1944. Zľava stoja S/Sgt. Paul Butler, S/Sgt. Vince Daniels a S/Sgt. Andrew P.Kraynak

Po zostrelení dňa 11.12.1944 sa stal zajatcom tábora StalagLuft 1 v meste Barth do 1. mája 1945.

Foto zajatca číslo 7485
Zomrel dňa 26. júla 1953 v meste Trenton, Mercer County, New Jersey, USA


utorok, 15. mája 2012

2nd Lt. Charles Sloca

 ASN#O-824272


Charles Sloca v roku 1944
Narodil sa 22. decembra 1921 v Rahway, New Jersey.
Dňa 7. Júla 1944 sa hlásil v Foggi v Taliansku u 301. bombardovacej skupiny. O mesiac neskôr, dňa 7.8.1944 letel na svoju desiatu misiu.


"V čase zostrelenia som mal absolvovaných 9 misií, z ktorých len 6 krát som bol nad cieľom. Pamätám si, že sme to dostali, a vypadli sme z formácie. Začali sme zaostávať a nevedeli sme kam letíme. Navigátor bol najviac zraneným členom posádky. Nevedeli sme kam letíme a mali sme všetci nasadené padáky. Pre istotu. Avšak Navigátor nebol schopný skákať. Bombometčík mu sňal padák. Rozhodol som sa ostať s navigátorom.
Smerovali sme síce na juh k našej základni, avšak mali sme pred sebou Alpy. Nebola šanca ich preletieť. Pilot si ma zavolal a prikázal mi, aby som zistil, čo robí posádka. Postaraj sa o nich. Keď som prišiel k posádke, už boli zoskupení okolo únikového otvoru, ten bol otvorený a čakali na povel k výskoku. Vtedy som sa pozrel k zemi, a zistil, že je veľmi blízko. Vtedy sme si uvedomili, že pilot sa pokúša núdzovo pristáť. Snažil sa tak zachrániť navigátorovi život. Tak sme aplikovali procedúru nacvičenú pre prípad núdzového pristátia. Mali sme si sadnúť v kompartmente rádiooperátora a skrížiť nohy. Avšak kým sa všetci pousádzali, už niekto kričal, že pristávame. 
Po pristátí sa zbehlo niekoľko domácich obyvateľov. Skúšali sme angličtinu, francúštinu ale nedohovorili sme sa. Jeden z nich hovoril: "Ungarn, Ungarn!" a ja som vedel, že sme v Maďarsku. 
Po pristátí, keď sme všetci boli von z lietadla, vystrelili sme signálnou pištoľou do bombardéru. Vzňal sa a vznikol veľký požiar na kukuričnom poli. Avšak nevideli sme do konca osud nášho bombardéru, pretože nás odviezli do väznice. Farmári s puškami nás naložili na korbu nákladiaku a odviezli do miestnej cely. Bol som rád, že sa mi podarilo sadnúť si dalej od dverí, lebo tých, čo sedeli na okraji pár miestnych začalo kopať. V obci nás odovzdali do rúk nemeckého dôstojníka. Putovali sme na výsluch do Budapešti, a potom cez Viedeň  až do zajateckého tábora Stalag Luft III."

Charles Sloca v roku 2009