streda, 25. apríla 2012

S/Sgt. Richard G. Olson

ASN #39043441

Richard G. Olson so svojou manželkou Lucy.


Narodil sa 23. decembra 1924 v Minneapolis, Minnesota.
Bol druhým zo štyroch potomkov rodičov Louis A. Olson a Charlotte Hildia Knutsen.
Do armády vstúpil dňa 30. marca 1943 v San Francisco, California.
Po výcviku bol pridelený k 451. bombardovacej skupine a jej 726. squadrone operujúcej z Talianska.
Počas bojovej misie dňa 11. decembra 1944 bol jeho bombardér B-24J-1-FO 42-50630 s posádkou Wallace A. Harrisa zostrelený a rádio operátor Olson sa po zoskoku padákom stal zajatcom. Skončil v zajateckom tábore Stalag Luft I pri meste Barth.
Do USA sa vrátil 12. júna 1945.

Zomrel 19. septembra 2002 v Chicago, Illinois. Je pochovaný na cintoríne Saint Casimir Catholic Cemetery.

Olsonov náhrobný kameň


nedeľa, 15. apríla 2012

Najvyššiia hodnosť - Col. John B. Cornett

V knihe "Konečná zastávka: Slovensko!" bola uverejnená kapitola s názvom "Najvyššia hodnosť", pojednávajúca o osude Maj. Muskusa a jeho posádky. Maj. Muskus bol podľa vtedajšej úrovne poznania histórie 15. leteckej armády USA nad Slovenskom letcom s najvyššou hodnosťou zostreleným alebo inak priamo zviazaným so slovenskou zemou. To už nie je pravda.

Po nových zisteniach o bombardéri B-24M-5-FO 44-50606 [Viacej detailov nájdete v článku "Pristátie v zemi nikoho"], ktorý patril 485. bombardovacej skupine a jej 829. squadrone, a ktorý núdzovo pristál na poli pri obci Kamenín dňa 22.3.1945 sa  stáva oným letcom s najvyššou hodnosťou:

Col. John Beau Cornett

ASN #O-020446 

Col. John B. Cornett ako veliteľ 485.BG
 
Narodil sa 7. októbra 1911 vo Waco, Texas.
Ukončil Waco High School v roku 1929 a získal titul B.S. a neskôr ako elektrikár inžinier na univerzite Texas A & M v roku 1933.
Do armády sa prihlásil 4. júna 1933. K letectvu ho pridelili v 1934 a postupne navštevoval Army Navy Staff College (1944); Air War College (1949) a National War College (1953). V roku 1943 mal hodnosť 2nd Lieutenant, v roku 1940 ho povýšili do hodnosti Captain, v 1941 na Majora a v 1943 na Colonela.

Slúžil ako:
letecký inštruktor na Randolph Field, TX (marec 1938 - máj 1940),
Air Corps Supervisor v Tulsa, OK (august 1941 - Jún 1942)
apočas druhej svetovej vojny zastával funkcie:
Chief of Operations, MAAF (november 1944- január 1945)
veliteľ 485. bombardovacej skupiny (od 17. februára 1945 do 22.3.1945)
Zajatcom Nemecka bol od 22.3.1945 do apríla 1945.

Zo spomienok na osudový let a núdzové pristátie možno extrahovať detaily o tom, čo sa dialo priamo po dosadnutí stroja na pole v zemi nikoho. Colonel Cornett sa pokúšal po pristátí zachrániť bombometčíka a palubného mechanika, ktorých privalila horná strelecká veža typu Martin, ktorá skolabovala počas tvrdého dotyku stroja so zemou. Počas celej doby boli pod paľbou z ručných palných zbraní približujúcej sa Nemeckej jednotky. Vyslobodenie letcov sa podarilo v okamihu, keď sa Nemci priblížili tak blízko, že letcov prinútili vzdať sa.

Po vojne pôsobil postupne ako:
Chief, Plans & Programs Branch / Washington D.C. (september 1945 - december 1945)
Director of Plans / Wiesbaden, Nemecko (august 1949 - október 1950)
Commander of Syracuse, N.Y. Air Defense Sector (júl 1958 - júl 1960)
Deputy Chief, Air Force Section - Taiwan (júl 1960 - august 1962)
Vice Chief, ADC Command Control Defense Systems - Bedford, Massachusetts (august 1962 - až do výslužby v roku 1965)

Col. John B. Cornett, foto z pôsobenia v Syracuse (1958-1960)
Zoznam vyznamenaní je dlhý a zahŕňa:
- Air Force Commendation Medal
- European, African-Middle East Campaign Medal (4 Battle Stars)
- Order of the Britisch Empire
- Occupation Medal (Germany)
- American Defense Service Medal
- World War Two Victory Medal
- National Defense Service Medal
- Air Force Longevity Service Award Ribbon with one Sielver Oak Leaf Cluster

V roku 1946 si Beau vzal za ženu Djoni Ludgwig a žili spolu 56 rokov až do jej smrti v roku 2002.

Zomrel 14. apríla 2007 v Mesquite, T. J pochovaný na Grove Hill Memorial Park, Dallas, Dallas County, Texas, USA

utorok, 10. apríla 2012

Havária v Kurinci pri Rimavskej Sobote

O havárii štvormotorového amerického bombardéru v lokalite Kurinec, južne od Rimavskej Soboty sme vedeli už dlhšie, avšak stav vedomostí a pátranie v archívoch v dobe vydania knihy v roku 2007 neumoňovali  presnú identifikáciu stroja. Pamätníci spomínali, že sa udalosť stala na sviatok Sv. Štefana, ktorý v Maďarsku pripadá na 20.8.1944. Taktiež uvádzali, že sa malo jednať o B-24, ktorý útočil na rafinériu v Dubovej. To sme vedeli, že nie je pravda, avšak na identitu typu bombardéru sme sa ako tak spoliehali. Ukázalo sa, že to bola chyba.

Až v nedávnej dobe za pomoci miestnych nadšencov, p. Petra Kovácsa a "Mysooa" (prezývka z komunikácie na internete), a pomoci maďarského kolegu a priateľa Nandora Mohosa sa podarilo určiť  presnú identitu bombardéru. Po tom, čo spomínaní páni nezávisle na sebe zazdieľali fotografie fragmentov stroja, nájdené v minulosti na mieste havárie v Kurinci, sa podarilo určiť, že sa v skutočnosti jednalo o B-17.

Klapka z motoru nájdená n mieste havárie

Umiestnenie klapky na B-17

Rozkreslené zloženie klapky z B-17 Parts manuálu

Prepínač palivových nádrží, vľavo fragment z miesta havárie, vpravo foto z o zachovaného stroja B-17

Táto správa, spolu s neustále sa opakujúcou indíciou na sviatok Sv. Štefana vzbudila vo mne podozrenie, a spýtal som sa Mohosa, či eviduje dopad B-17 Lt. Lamberta v Maďarsku. Ako jeho odpoveď prišlo nasledujúce hlásenie:

"Dňa 20. augusta 1944 sa nad obcou Rimóc z bombardovacej formácie oddelil jeden štvormotorový bombardér a posádka, pravdepodobne v dôsledku chyby motora, povyskakovala a letci pristáli pomocou padákov. Stroj ďalej letel pomaly a v oblasti terajšieho Českoslosvenka v okolí mesta Losonc (Lučenec) havaroval. Američanov, ktorí bezpečne pristáli,  zajali a následne transporotovali do Balassagyarmatu."

Keďže dňa 20.8.1944 stratila 15.USAAF len jeden stroj typu B-17, a to stroj 42-102908 pilotovaný Lt. Robert N. Lambertom, MUSÍ sa v prípade dopadu v Kurinci, ktorý je od Lučenca len pár kilometrov vzdušnou čiarou, jednať práve o jeho stroj.

Pamätníci na udalosť spomínali po rokoch nasledovne:
64-ročný Ondrej Fejes z Gemerčeka: “Bolo to veľké lietadlo. Dva motory mu zostrelili v Miskolci a dva dopadli sem". Podľa neho ešte aj teraz  na niektorých stromoch vidno smer dopadu lietadla. „Boli polámané na približne sto metroch“.

Vtedy 15-ročný očitý svedok Mário Horenitzky: "Dym bolo vidieť zo širokého okolia a vzbudil medzi obyvateľstvom veľký záujem. Až po príchode na inkriminované miesto som zistil, že oheň pochádza zo zrúteného amerického bombardéra typu Liberátor. Maďarskí žandári obsadili celý priestor a chránili ho pred zvedavcami, ktorí odnášali z trosiek lietadla všetko, čo sa dalo. Posádka pravdepodobne stroj pred pádom núdzovo opustila, pretože vo vraku neboli žiadne mŕtvoly. Miesto zrútenia vyzeralo ako bojisko, všade boli trosky lietadla a polámané stromy.”
[prevzaté s dovolením z článku]


Fotografia z miesta havárie, kredit T. Danis
Z novinového článku s názvom "Kvôli mučeniu amerických pilotov zavreli troch dozorcov" z roku 1946 sprostredkovaného N. Mohosom sa dozvedáme o smutnom osude letcov:

"V Auguste 1944 nad obcou Rimoc bol zostrelený americký bombardér. Zo zasiahnutého lietadla pomocou padáka vyskočilo 9 členov posádky. Niektorí pristáli v obci a niektorí na území obce - teda v poli. Niektorí boli pri zoskoku poranení. Na miesto zoskoku prišli četníci, zajali ich a odviedli ich na veliteľstvo v Szécsény. Tam odviedli pilotov a ranených členov posádku si odviedla vojenská eskorta a odviedli ich do Balassagyarmat do väzby. Po oslobodení sa zistilo, že v zajatí boli letci kruto týraní a spustilo sa vyšetrovanie. (na vyšetrovaní sa zúčastnili aj americká vojenská rozviedka. )
Zistilo sa, že vojaci, ktorí eskortovali zajatcov boli Kolbányi András, Lippai Ernö a Csillag László. Keď ich priviezli do tábora, tak Kolbányi odopol vojenský remeň a tým začal biť ranených vojakov. Celú noc trvalo týranie amerických vojakov. Schodisko, steny ako i dlážka boli celé od krvi. Očití svedkovia tvrdili, že celú noc bolo počuť stenanie mučených, ktoré nad ránom ustalo. Ráno bol zavolaný jeden zajatec, ktorý musel všetku krv poumývať a všetko poupratať. Ranemých a dobitých zajatcov dali do takých ciel, kde neboli prične a tam ranených, zbitých a ubolených hodili na betónovú podlahu, kde strávili celý den a ďalšiu noc. Csillag László bol na druhý den v službe a ostatným vojakom sa chválil, že "ešte aj dnes ho bolí ruka od toho, ako si schutťou vyfackal amerických vojakov".

štvrtok, 5. apríla 2012

Bombardovanie Komárna 8.3.1945

Podarilo sa nám zohnať podrobnejšie údaje o nasadení 98. bombardovacej skupiny dňa 8. marca 1945, kedy ich primárnym cieľom bola železničná stanica v Komárne.

Dňa 8. marca 1945 vzlietlo 155 bombardérov Liberator od 47.BW pod ochranou 52 stíhačov k útoku na zoraďovaciu stanicu v Komárne. Medzi zúčastnenými stojmi bolo aj štyridsať bombardérov B-24 od 450.BG, ktoré vzlietli ráno medzi 08:15 a 08:42 hod. na misiu č.235. Nad cieľom sa však posádky stretli s veľkou oblačnosťou, a bez prítomnosti Pathfindera bolo bombardovanie za takýchto poveternostných podmienok neefektívne. Preto sa otočili k sekundárnemu cieľu, ktorým bolo železničné depo v meste Maribor. Polovica smrtonosného nákladu pôvodne určeného pre Komárno dopadla do oblasti náhradného cieľa, druhá polovica pre nefunkčnosť závesov bômb bola núdzovo odhodená o čosi neskôr počas letu späť. Niektoré posádky sa svojich bômb zbavili dokonca až nad Jadranským morom. Podobne si počínala aj drvivá väčšina posádok zvyšku 47.BW.

Útok na stanicu v Komárne uskutočnilo iba desať bombardérov B-24 patriacich 98.BG. Štyridsať bombardérov B-24 od 98. bombardovacej skupiny vzlietlo zo základne medzi 08:25 až 09:13 hod.  Stretnutie s 376.BG sa konalo v 10:24 hod. vo výške 13.000 stôp nad Dubrovnikom. Stíhacia eskorta 12 P-38 a 6 P-51 sa pridala o 12:45 hod. južne od Gyoru. O 13:00 hod. sa dostala formácia nad I.P. Mali vtedy výšku 22.800 stôp a otočili doľava aby zaútočili na cieľ. Po nálete sa od cieľa odpútali smerom doprava. O 13:28 hod. zhodili posádky desiatich strojov z výšky  7.100 metrov na cieľ 78 kusov 250 kilogramových RDX bômb o celkovej hmotnosti 19,5 tony. Bombardovanie prebehlo vizuálne cez malú trhlinu v oblačnosti, ktorá sa neskôr pre ostatné zúčastnené skupiny uzavrela. Samotné výsledky útoku sú ťažko hodnotiteľné, nakoľko fotografie sú pre hustú oblačnosť nečitateľné. Bomby dopadli priamo cez stred koľajiska. Dvadsať zásahov prerušilo alebo poškodilo železničné komunikácie a zničilo minimálne 40 nákladných vagónov. Niekoľko bômb sa „rozprášilo“ na juhovýchodnom konci cieľa, poškodiac obývanú oblasť. Tri až štyri domy dostali priame zásahy, bol zasiahnutý aj nájazd na most cez Dunaj. Všetko na južnom brehu Dunaja na Maďarskej strane.

Zoznam posádok, ktoré sa zúčastnili akcie  8.3.1945 s poradovým číslom 390.
343. squadrona:
Capt. H.P. Elliot - Capt. Clark   #793, S - bombardoval Komarom M/Y o 13:27 hod. (6x500 lb)
Lt. Paul C. Bent   #008, C - otočil sa späť o 09:40 hod. so zapraporovaným motorom č.3
Lt. L.R. Glavis   #576, F - bombardoval Komarom M/Y o 13:26 hod. (8x500 lb)
Lt. J.M. Browning   #916, H - bombardoval Komarom M/Y o 13:28 hod. (8x500 lb)
Lt. Alex Oppelt (orig. 344)   #924, I - porucha motoru
Lt. R.H. Helfrich   #009, N - bombardoval Komarom M/Y o 13:28 hod. (8x500 lb)
Lt. Wayne C. Nystrom (orig. 344)   #420, Q - nedostatok paliva
Lt. J.E. Radke   #989, K - bombardoval Komarom M/Y o 13:28 hod. (8x500 lb)

344. squadrona:
Lt. David Dyas   #361, S - otočil sa späť o 10:07 hod. so zapraporovaným motorom č. 1, bomby doniesol
Lt. Glen Booton   #525, A - odhodil bomby v dôsledku kolízie
Lt. Robert Caudle   #148, B - bombardoval Komarom M/Y o 13:28 hod. (8x500 lb)
Lt. John Kucki   #990, C - otočil sa späť o 10:50 hod. so zapraporovaným motorm č.2
Lt. Donald Tuggle   #506, E - doniesol všetky bomby na základňu
F/O John Watts   #632, F - bombardoval Komarom M/Y o 13:30 hod. (8x500 lb)
Lt. Montrose McClenny   #782, G - odhodil bomby do Jadranu, zapraporovaný motor č.3
Lt. Lewis Poole   #624, H - odhodil bomby do Jadranu
Lt. Gordon Flournoy   #442, J - bombardoval Komarom M/Y o 13:20 hod. (8x500 lb)
Lt. George W. Genner   #559, K - zrazil sa s iným bombard0rom a padol do Jadransk0ho mora.
Lt. William Forshee   #981, O - bombardoval Komarom M/Y o 13:30 hod. (8x500lb)

345. squadrona:
Lt. D.C. Phipps - Capt. G.T. Weir   #513, S - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.
Lt. K.W. Clark   #892, A - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.
Lt. Lassiter (orig. 415)   #761, D - bombardoval Maribor M/Y o 14:11 hod.
Lt. E.S. Babbitt   #052, E - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.
Lt. E.M. Shadle   #565,F - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.
Capt. J.M. Duguid   #063, G - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.
Lt. D.B. Littlefield   #447, H - bombardoval Maribor M/Y o 14:04 hod.
Lt. W.E. Blanton (orig. 415)   #998, I - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.
Lt. R.C. Donovan   #986, M - bombardoval Maribor M/Y o 14:05 hod.

415. squadrona:
Lt. J.W. Briggs   #897, S - bombardoval Maribor M/Y o 14:09 hod.
Lt. Lapham   #099, A - bombardoval Maribor M/Y o 14:07 hod.
Lt. S.P. Hunt   #913, B - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.
Lt. Voss   #039, C - bombardoval Komarom M/Y (8x500 lb)
Lt. William K. Fowlkess   #488, G - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.
Lt. R.W. Williams   #161, I - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.
Lt. Soderquist   #307, J - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.
Lt. Dawson   #110, K - odhodil bomby do Jadranu
Lt. Williamson   #483, L - bombardoval Maribor M/Y o 14:06 hod.
Lt. W. Bell   #942, M - bombardoval Maribor M/Y o 14:12 hod
Lt. D.E. Murphy   #382, N - bombardoval Maribor M/Y o 12:55 hod.
Lt. V. Bettencourt   #062, P - bombardoval Maribor M/Y o 14:08 hod.

Značne nekvalitná fotografia z náletu na Komarom M/Y dňa 8.3.1945. Jasne však vidieť dieru v oblačnosti, ktorú využilo niekoľko posádok.