nedeľa, 15. júla 2012

T/Sgt. Karl G. Rienerth

ASN #35587495

Narodil sa 8. decembra 1909 v Youngstown, OH.
Bol synom George Rienerth a Regina Konnerth. Mal troch súrodencov, jednu sestru a dvoch bratov. 

Hilda, Paul, Herman a Karl Rienerth, august 1914.
Civilným zamestnaním  bol stolár.

Chlapi rodiny Rienerth. Karl stojí vľavo.

Rodina Rienerth. Zľava stoja Sophia, Paul, George, George Jr., Regina, Karl a Hilda, leto 1935
Do armády vstúpil 23. októbra 1942.

Bol zostrelený ako palubný mechanik a strelec posádky Lt. Wilsona od 454. bombardovacej skupiny a jej 736. squadrony dňa 7.7.1944. (o podrobnostiach zostrelu viď "Posledná misia R-Baby") V dobe zajatia slovenskými zložkami mal u seba peňaženku so 42 dolármi, 4435 talianskymi lírami, strieborný náramok a zlatý prsteň.

Karl Rienerth (vpravo) s priateľmi z  posádky. Vedľa neho zľava stoja Fleharty, Yezdich, Hede, Rasor.


Po pobyte v zajateckom tábore v Grinave a úteku do Banskej Bystrice bol. 7. 10.1944 evakuovaný z letiska Tri Duby na palube bombardéru B-17.
V novembri 1944 obdržal vyznamenanie Purple Heart.


Zomrel 20. júna 1987 v rodnom Youngstown, OH.


sobota, 7. júla 2012

2nd Lt. John "Jack" M. Magee

ASN #O-698739


John Magee je jedným z jedenástich členov posádky bombardéru B-24 41-28771 od 459. bombardovacej skupiny, 756. squadrony, ktorý bol stratený dňa 16. júna 1944.


Narodil sa v meste Philadelphia, Pennsylvania v roku 1920. V decembri 1941 sa prihlásil do armády s nádejou, že sa stane pilotom. Výcvik vykonal v Jefferson Barracks v Missouri, kde aj v roku 1942 spoznal svoju budúcu manželku Dorothy Strauser. Neskôr absolvoval výcvik za radarového navigátora v Selmon Field, Louisiana a neskôr Langley Field, Virginia. V zime 1944 si Jack vzal Dorothy za manželku a v máji 1944 odcestoval za more do Talianska. Pôvodne slúžil u 825th Bombardment Squadron, 484th Bombardment Group.

Dorothy a Jack
V knihe Konečná zastávka: Slovensko! sme vychádzali z dostupných spomienok pamätníkov a letcov, a údajov uvedených v MACR. 
Na začiatku formácie a ako prvej letiacej 756.BS letel stroj B-24H-15-DT 41-28771, vybavený radarom „Mickey“. Za riadením sedel Capt. Reed a 2nd Lt. Singer, ostatné posty zastávali ďalší deviati letci. Capt. Reed letel ako Group Deputy Leader a obaja jeho navigátori, Bloom a Olzanowski leteli svoju poslednú 50tu misiu.

Capt.  Henry C. Reed                           Pilot                                         POW
2nd Lt.  John J. Singer, Jr.                Druhý pilot                           POW
2nd Lt.  Maurice M. Bloom, Jr.         Navigátor                              POW
2nd Lt.  Richard R. Olzanowski        Navigátor                              POW
2nd Lt.  John M. Magee                       Radar Navigátor                 MIA
2nd Lt.  Malcolm J. Glick                   Bombometčík                        POW
S/Sgt.  Ludger J. Bossley                    Palubný mechanik              POW
T/Sgt.  William T. Martin                 Rádio operátor                       POW
S/Sgt.  Howard W. Meserve, Jr.      Pravý bočný strelec             POW
Sgt.  Harold C. Hodges                       Zadný strelec                         POW
Sgt.  Howard P. Landers                    Ľavý bočný strelec              POW

Počas príletu k cieľu napadli formáciu ťažké stíhačky Me 410. Palubní strelci obránili svoj bombardér a útok nemeckých stíhačov prežili bez vážnej ujmy. Tak sa bombardér so svojou posádkou v poriadku dostal nad cieľ, ktorý dosiahli okolo pol jedenástej. Bombovnica sa otvorila, opäť zavrela a bomby preto nimi preleteli zavretou šachtou. Takmer okamžite vznikol na palube požiar. Oheň bol viditeľný v prednej časti šachty. „Takmer okamžite za cieľom začali letci vyskakovať z horiaceho bombardéru. Stroj letel pokojne asi šesť minút a tak mal každý dostatok času vyskočiť“, uviedol vo svojom svedectve Bob Hill, letiaci na palube vedľajšieho bombardéru. Deviati z nich boli zajatí na území Rakúska.

Horiaci stroj pokračoval v neriadenom lete smerom k zemi a dopadol na pole pri Petržalke v oblasti zvanej Janíkov dvor medzi Rakúskymi obcami Kittsee a Berg. Očitým svedkom udalosti bol p. Gustafík z Petržalky:
„Koncom jari roku 1944 som bol očitým svedkom drámy posádky jedného zostreleného Liberatora. Mal som týždňovú dovolenku a vypomáhal som na poli staršej sestre, vydatej ešte za prvej ČSR do susednej rakúskej obce Kittsee. Bol krásny predletný deň. Dopoludnia vyhlásili letecký poplach. Keďže sa tak dialo skoro denne, nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Po chvíli však bolo dunenie bombardovania od Viedne a protilietadlová paľba intenzívnejšia. V závratnej výške som spozoroval aj roje spojeneckých bombardérov. Pozoroval som tiež obláčiky explodujúcich granátov nad neďalekou rakúskou horou Hochwart (Horná stráž). Dôvod veľmi nízko zameranej paľby slovenských batérií sa vzápätí vysvetlil. Spod hory sa zrazu vynoril ohromný strieborný štvormotorový bombardér. Letel veľmi nízko a pomaly, ako ranený vták. Na polia, pri obci Berg, dosadala na padákoch jeho posádka. Lietadlo letelo priamo nado mnou, smerom na Rusovce. Desiatky granátov vybuchovali vôkol a nemohli ho trafiť. Ja, zarytý v brázde poľa, som iba jedným okom sledoval vyvíjajúcu sa drámu na obzore. Lietadlo napokon predsa zasiahli a začalo dymiť. Bolo to už niekde nad Janíkovým dvorom. Horiace lietadlo dopadlo na pole a od horiacich trosiek sa vznietil neďaleký stoh slamy. Celú posádku zajalo SD z Petržalky. Trosky lietadla umiestnili z propagandistických zámerov na priestranstve pri železničnej stanici.
2nd Lt. John J. Magee napriek tomu, že nebol zranený, nevyskočil z lietadla. K posádke bol pridelený na tento let od 484.BG / 825.BS. Po vojne bola dňa 9. októbra 1946 pod číslom X-8009 v Petržalke uskutočnená exhumácia pozostatkov amerického letca. Pravdepodobne sa jednalo o vyzdvihnutie pozostatkov spomínaného Johna M. Mageeho, ktorý sa zrútil aj s lietadlom. Maurice Bloom si spomenul, že na palube bombardéru nemali záložný padák. A to sa pravdepodobne stalo osudné Mageemu. Podľa Blooma sedel Magee na svojom padáku, a nemal ho pripevnený na chrbte počas náletu. Keď vypukol požiar, Mageeho padák bol zasiahnutý a tým pádom nepoužiteľný. Pravdepodobne len trpko čakal na svoj osud na palube padajúceho lietadla...

Tento text však musíme podľa posledných poznatkov v niekoľkých bodoch, ktoré sú podčiarknuté, zmeniť:
1/ Let bombardéru nebol neriadený. Aj keď zahalený v plameňoch, stroj pilotoval autopilot. 
2/ Posádka skákala omnoho skôr. Nie nad Bergom.
3/ Na bombardér možno strieľalo protilietadlové delostrelectvo SVZ, ktoré bolo umiestnené v Petržalke, avšak nevzniesli nárok na toto víťazstvo. Osobne sa domnievame, že stroj už bol nebezpečne nízko, aby bola streľba z kanónu veľkej ráže bezpečná. Taktiež stroj nezačal horieť nad Janíkovým dvorom, ale omnoho skôr.
4/ O osude trosiek sa mnoho nevie.
V prípadoch 2-4 sú spomienky pána Gustafíka veľmi pravdepodobne zamenené so sledovaním aj druhej havárie US bombardéru, ktorá sa stala v danej oblasti, a tou je nedávno identifikovaný prípad z 13. októbra 1944. (Viď článok Záhada motorového štítku (2) - rozuzlenie)

5/ Ako neskôr vysvitne z nových zistení, Magee bol zranený.
6/ Exhumované ostatky pod číslom X-8009 v Petržalke nepatrili Mageemu, ale letcovi Murray F. Eskew (viď článok Fakty k exhumácii v Petržalke)

Ako to teda bolo s 2nd Lt. John M. Mageem?

Jozef Lakatoš, obyvateľ Kitsee po vojne spomínal:
"Pamätám si, že v lete roku 1944 havarovalo americké bombardovacie lietadlo blízko mliečnej farmy Antonienhof (Rakúsky názov pre usadlosť Janíkov dvor). Jeden letec, ktorý zoskočil bezpečn z lietadla bol zajatý pohraničnou strážou a odvedený do domu majiteľa statku. Keďže odmietol vypovedať, bol odvedený Gestapom do kasární Adolfa Hitlera v Engerau (Petržalka).
Na mieste havárie neboli žiadny mŕtvy. Našli sme tam mnoho vojenských objektov, cigariet a čokolády."

A manželka p. Lakatoša, pani Mária dodáva:
"Letec bol veľmi vysoký a mal blond vlasy. Jeho ľavá noha musela byť zranená, nakoľko pri chôdzi na ňu dopadal a rukou si pridržiaval oblasť kolena."

Táto spomienka o zranení korešponduje s výpoveďou S/Sgt.  Howard W. Meserve, ktorý si spomína, že Lt. Magee mal vážne popálenú ľavú nohu. 

Letec by logicky z Petržalky putoval do Viedne na výsluch. Tam sa však nedostal a je pohrešovaný. Je veľmi pravdepodobné, že sa stal obeťou nekorektného postupu Gestapa pri výsluchu v Petržalke, a možno mu patrí jedno z neoznačených hrobových miest na cintoríne.


- za biografické informácie a fotografie Johna dakujeme jeho vnukovi.

štvrtok, 5. júla 2012

2nd Lt. Frank C. Soltesz

ASN #O-697232


Narodil sa 17. júla 1921 v Lakewood, OH rodičom slovenského pôvodu Michalovi a Márii Šoltésovcom z Turčianskeho Sv. Martina.

Do armády vstúpil 24.7.1942

"Dňa 7.7.1944 som letel doprovod bombardérom, letiacich nad Blechhammer.  Nad Bratislavou som zaútočil na Me 109, avšak vtedy som dostal zásah zozadu od nepriateľského lietadla. Môj Mustang sa okamžite prepadol do strmého klesania. Zostal som v stroji až do výšky asi 5000 stôp a to do okamihu, keď sa utrhlo ľavé krídlo. Vtedy som vyskočil von a použil padák. Pri výskoku som si poranil ľavé rameno. Po pristátí ma zobrali miestny obyvatelia do obce, a ošetrili ma. Mal som zranenia na tvári, ktorá mi napuchla. Prekryt kokpitu bol totiž odstrelený nepriateľom. Dali mi aj zajesť a vypiť, a odovzdali ma do rúk slovenskej polície. Keď prišli Nemci s písomným rozkazom vydať letca, Slováci to odmietli. Potom ma odviezli do Bratislavy, na Ministerstvo. Keďže ale bolo už poobede,  nikto na ministerstve nebol a tak ma vzali do nemocnice. Na druhý deň som bol odvedený na ministerstvo a osobne sám minister Čatloš sa pokúšal ma vypočúvať. "